Tato stranka sluzi primarne ako nastroj na zdokumentovanie nasho pokusu prejst z dukli na devin v priebehu juna a jula roku pana 2011. Prvorady dovod jej existencie je poskytnut nam moznost ako kazdy vecer ulozit strucnu (alebo mozno aj menej strucnu v zavislosti na mojej lenivosti resp vecernej unave) spravu z dna niekam mimo mojho telefonu, niekam kde prezije nastrahy pocasia, zvieracich zubov a neviem coho este vsetkeho co nas na tejto "prechadzke" moze postretnut. Hlavnym dovodom pre co chceme nejake spravy ukladat do bezpecia je nase poznanie (a definitivne zmierenie sa s tym) ze jedneho dna zostarneme natolko, ze nam nase zivotom znavene telesne schranky nedovolia "putovat" a nam neostane ine ako spominat. Mysel cloveka vsak starne zarovno so schrankou v ktorej prebyva, a tak nam tento material snad jedneho dna posluzi ako "pacidlo" na hlboko zapadnute spomienky.
Druhoradym cielom tejto narastajucej zbierky viet, je poskytnut informacie vsetkym nasim znamim, ktori budu zvedavi. Stranku nezverejnujeme na ziadnom "verejnom" mieste (online sledovanie na cestasnp.sk) ani jej nedavame ziadnu hlavu a patu (mena ucastnikov vypravy - inak kuchar a ja - kronikar...) pretoze je urcena hlavne pre nas a nasich znamich. Ak sa k nej teda dostane niekto, komu budu niektore informacie chybat, tak ho pozdravujeme. ;)
Dalej by sme radi upozornili citatelov nachylnych k vykyvom krvneho tlaku, zmenam nalad, alebo (verime ze len docasnemu) naruseniu dusevnej integrity v dosledku velkeho mnozstva gramatickych chyb defilujucich pred ich zrakom, ze tento text moze pre nich predstavovat nebezpecenstvo. Kronikar vypravy (ja) sa bez hanby priznava k tomu, ze gramatiku nie len ze neovlada, ale to vo velkej vacsine zivotnych situacii nepovazuje ani len za problem.
Cely text budeme pisat na externej klavesnici pripojenej cez bluetooth k mobilnemu telefonu (nokia e52) v dosledku coho bude bez diakritiky.
V lavom stlpci stranky su odkazy na jednotlive "prispevky" zoradene od najnovsieho po najstarsi. Naopak, text v pravom stlpci je radeny chronologicky od najstarsieho po najnovsi aby bolo mozne naraz pohodlne precitat viacero zaznamov jeden po druhom.
Aj napriek tomu, ze sme slubili, ze tento text nebude mat hlavu ani patu, pridavame este strucne zdovodnenie nasej ucasti na tomto podujati:
26, 27. marec, 2011
Ciel: stretnut sa a premyslat o vybave, systeme chodze, rezime dna,...
Z Hlohovca sme vyrazili okolo tretej popoludni. Pocasie bolo fajn, teren tak isto. Sneh sme stretli uz len velmi symbolicky a to len v najvyssich miestach 65 km dlhej cesty. V prvy den sme kracali len do 19:00 a cesta ktoru sme presli za 4 hodiny nam podla znacky mala trvat 5:20. Vecer sa uz kucharovi kracat nechcelo (ukrutne sa tesil ako sa predvedie za hrncami, vlastne hrncom, vlastne esusom) a tak sme si zacali hladat miesto na prespatie. Miestni polovnici (vlastne nie celkom miestni, pretoze na miesto kde sme chceli spat vraj merali cestu dlhu 50 km) nam v pripade ze budeme spat tam kde sme chceli ponukly zastrelenie s naslednym zahrabanim, comu sme odolali a nasli sme si miesto niekde inde. Spali sme nedaleko od sedla Havran na mieste husto zarastenom medvedim cesnakom. Kuchar si vyskusal varenie a zaroven sa nominoval na poziciu kuchara nasej vypravy. Vzhladom na to, ze som si vedomi svojich kucharskych neschopnosti, som o tuto poziciu nebojoval ani formalne a hlasim sa na poziciu umyvaca riadov. Vecera (kuskus s kade cim) sa podarila, do spacakov sme sa ulozili okolo desiatej. Pocasie bolo prijemne, teplota klesla len malicko pod nulu.
Vstavali sme (nezastreleni) o 7 noveho casu (6 stareho) a predpokladame, ze naostro budeme vstavat o 5:00 aby sme mohli o 6 vyrazat. Ranne aktivity od budika do odchodu nam zabrali hodinu. Ich sucastou bola aj priprava ryzovej kase s medom (kuchar slubil, ze v lete ryzova kasa nebude ;)). Na Inovec to bolo z nasho noclaziska 45 km, co by mala byt nasa denna davka aj pocas letneho putovania. Pocas dna sa nestalo nic pozoruhodne. Na obed sme sa zastavili v penzione na Bezovci a do ciela sme dorazili o 18:30. 45 km nam teda trvalo 10,5 hodiny, jednu hodinu sme ale obedovali a okrem toho sme si dopoludnia aj popoludni dopriali niekolko kratkych prestavok. Vecer sme sa obaja citili trochu unaveni, v lete si teda bude na co zvykat.
4, 5. jun 2011
Stovku sme s kucharom tento rok ponali ako druhy pripravny workshop. Vsetkych nasich kamaratov - spoluputnikov sme uz na zaciatku varovali, ze si pojdeme svojim tempom a nebudeme sa snazit nahanat rychlich ani cakat na tych co nestihaju.
Prvy stovkovy den som zacal este doma pollitrakom caju a malym makovnikom. Jedenie bezprostredne po zobudeni je pre mna dost tazke, ale su dni, ked naozaj treba a tento k nim bezpochyby patri.
Na starte sme preslapovali s Rastom (jeden zo spoluputnikov) uz o 05:45 a napriek tomu sme dostali startove cisla vacsie ako 300. Kuchar prisiel vlakom o 6:05. Dovyplnali sme startove karty a o 6:20 sme vyrazili.
Cesta nebola zo zaciatku nicim vynimocna. Opat som sa pristihol pri tom, ako kracajuc popod kratky podchod zo zabotovej premyslam, ako sa budem citit zajtra rano v cieli a ci si zajtra v cieli spomeniem, ze som vcera premyslal nad tym, ako sa budem dnes citit (este nikdy som si v ciely na ten pociatocny okamih nevspomenul).
Zo zaciatku - ako vzdy za posledne roky - kracame v dost hustom dave. Rozcvickove stupanie na kamzik nieje nijak narocne. Vonku je este relativne chladno i ked slnko uz hreje dost intenzivne. Tento rok je trochu zvlastny tym, ze na zaciatku na trati nestretavame Peta Obdrzalka. Je to chlapik, ktory patril medzi stovkarsku spicku. Posledne roky mal vsak zdravotne problemi a tak ho bolo mozne stretnut niekde v okoli kamzika. Na miestach kde sme ho stretali sa mi vynara kucharov rozhovor s nim s predroka. "ako sa mas?" "jaj dobre. Ani nevies ako mi je dobre. Stojim tu na tomto mieste, pozeram sa na vas na vsetkych a vravim si: ja uz nemusim!"
Cesta po prvu kontrolu ubieha velmi rychlo. S kucharom debatujeme o nadchadzajucom letnom pochode. Pravdepodobny plan je taky, ze budeme kracat na 2 etapy. Ranne kracanie zacneme okolo 6:00, poludnie stravime niekde v tieni (alebo v suchu? :)) a popoludnajsie az vecerne hodiny opat prekracame. Na zaciatku sa chceme tvarit, ze mame na prechod 16 dni, aby sme mali potrebnu rezervu pre pripad zleho pocasia. Denna davka by mala byt do 50 km.
Na prvej kontrole (12 km, 8:30) sa tento rok netvoria rady a tak svoje razitka do startovych kariet dostavame pomerne rychlo. Po velmi kratkej prestavke teda pokracujeme dalej. Kracame pomerne rychlo (podla Rastovho GPS mame v pohybe priemernu rychlost 6,2 km). Pre mna a kuchara je rychlost "taka akurat" a predpokladam ze v nejakom takomto alebo trosku pomalsom tempe by sme mohli kracat aj v lete. Uz je jasne, ze dnes bude teplo a ze budeme vela pit. V batohu mam dve 1,5 litrove flase vody, z ktorych rychlo ubuda. Na ceste medzi prvou a druhou kontrolou obiehame aj pana Rosinu s ktorym som kracal v roku 2007. Zdravime sa a slubujeme si ze sa stretneme v noci. Pyta sa ma ci mam prsiplast (v roku 2007 som nemal) a na moju odpoved o nepremokavej bunde reaguje komentarom "vsetky bundy su premokave". A mal pravdu, vsetko co som na sebe mal a vyrobca tvrdil ze je to nepremokave je premokave. Ale o tom neskor. Druha kontrola (23 km, cas si nepamatam) opat nieje nicim vynimocna, berieme si peciatky, vyberame chleby (ja svoj stihnem zjest este pocas vysypania kamienkov z topanok a upravovania vystroja ostatnych) a pokracujeme smerom na Pezinsku Babu. Tam je tento rok tretia kontrola (cas 11:38). V tamojsej krcme cakame v rade pred pultom asi 25 minut. Nakoniec sa rozhodujeme, ze na kofolu kasleme, flase si naplname (moje su uz obe prazdne) na WC-ku a pokracujeme na prvy tazsi usek medzi pezinskou babou a cermakovou lukou. S potesenim zistujeme, ze cmelok je uz pomerne zarasteny a tak je slnecna vyhna na otvorenom strmom kamenistom kopci uz len spomienka. Na cermakovu luku (37 km, 13:28) prichadzame stale bez pocitu fyzickej unavy. Jeme po sediacky, naberame vodu, odchadzame kratko po 14:00.
Dalsi usek je pohodovy. Bez kopcov, rovny, vytahujem teda mp3 prehravac a pocuvam nejaku knihu. Zistujem ze je to blbost (ta kniha, nie fakt ze chcem nieco pocuvat), ale to uz sme za Hubalovou (lezenie cez 2 ploty je uz takisto len minulost, rebriky su uz standardnou vybavou) a zaciname klesat do Solosnickej doliny.
V dialke pocut burku. Lukasova spoluziacka pracujuca na shmu ho vsak vcera uistila ze sa niet coho obavat, ze dnes nas ziadne burky necakaju, a tak z dialky prichadzajuce zvuky umiestnujeme do kamenolomu :)). Po pade do Solosnickej doliny este kusok po rovnej ceste, a potom uz hura na Vapennu. Vystup tazky ako vzdy. U mna sa opat prejavuje nechut jest, na chlieb nechcem ani pomysliet. Tento rok som si zobral aj mrkvu a ta zatial ide dolu krkom bez naznakov pohybov v protismere. Kamenolom sa zda sa vzdaluje pretoze zvuky slabnu. Na Vapennu vychadzame okolo 17:30 a hore je jasne, ze v okoli su hned 2 kamenolomy. Jedna burka prichadza cca zo severu a druha z juhu. vychutnavam si to vzdialene stereo hrmenie. Lezim na zemi, vyhrievam sa na slabnucom slnku a pocuvam. Este nikdy som nepocul prikradat sa 2 burky naraz. Kuchar prorokuje ze slnko si uz dlho neuzijeme. Na vrchole nas je pomerne dost a pozvolna sa rozhodujeme, ze odchod smerom dolu zacina byt pomerne potrebny. Slnko definitivne mizne a hoci blesky este nevidime, hrmenie je uz intenzivne a burky su uz blizko. Zostupovat zaciname spolu s prvymi kvapkami. Hned tych prvych vsak bolo velmi vela. Dazd prichadza nahle. Zostup po skalach, ktore su uz smyklave je trochu tazsi ako zvycajne. V protismere stretavame chlapika z kontroly na Rosnickovej/Mesacnej luke, ktory sa zenie na vrchol, aby odtial vyhnal vsetkych, ktorym sa zda, ze su nesmrtelni. Kedysi aktivne liezol, a tak mozno predpokladat, ze ma o efektivite prirodneho grilu aj o jeho nepredvidatelnosti pri vybere artiklu na grilovanie lepsiu predstavu ako bezni ludia. Kuchar zo zablesku (ano, uz ich vidime) a nasledneho zahrmenia odhaduje, ze burka je od nas cca 3 km ale potom ... praaaaask! Jeho verbalny uzas nad krasnym bleskom znie spolu z mohutnym zadunenim. Je to nad nami a zmyva to z nas vsetok pot a kristaliky soli, ktore sme cez den nahonobili. Pred otvorenym hrebenom, nad ktorym besnie priroda, mame respekt a tak cca 10 minut cakame pod nizkymi stromami. Potom sa burka vzdaluje, a tak pokracujeme. Prsi vsak stale a dazd je intenzivny. Ano, kazda bunda je premokava, vravim si v duchu a myslim na pana Rosinu. A zda sa, ze aj kazde topanky su premokave. Tie moje s membranou su uz plne vody a to sa dazd este len zacal.
V dazdi prichadzame aj na kontrolu na Rosnickovej luke (19.15). Maju tam roztiahnuty nejaky pristresok, pod ktorym dostavame dalsie peciatky. Cesta na Bukovu je uz lahka. Kopce su tam len velmi mierne, a hoci meria cca 15 km, vidina gulasu v krcme nas taha vpred. Stale vsak prsi a dazd nieje slaby. Cca po hodine prestava a zacina sa mi zdat, ze mi schnu veci. Po pol hodinke sa vsak dazd vracia. Najprv len tak v naznakoch, no coskoro je presvedsivy.
Tu ma zacinaju prenasledovat uvahy o moznom konci na bukovej. Fyzicku unavu zatial stale takmer necitim, no topanky mam plne vody. Pamatam si 2 take roky, kedy som si otlaky na nohe liecil viac ako mesiac. Do nasej cesty snp uz ale mesiac nezostava a tak uvazujem, ze obrat sa o snp pretoze chcem prejst t-100 za kazdu cenu, nieje dobry napad.
Na bukovu prichadzame cca o 22:30 (stale v dazdi) a ja som rozhodnuty ze koncim. Spolu so mnou koncia aj vsetci v nasej skupine. Teda skoro vsetci. Kuchar sa rozhoduje ze pokracuje. Na bukovej je konciacich pomerne vela. Do Bratislavy ma s Rastom a Strapkom (spoluputnik) vezie rastova Manzelka Lucia. Lukas sa pridava k inej, do Blavy iducej skupine a kuchar ako uz bolo povedane pokracuje dalej.
Neskor sa dozvedam, ze skoncil na dobrej vode. V kratkosti: Kto chce spat, miesto si najde a ak sa cloveku spanok v polosede (oprety o suchy strom) nepozdava, stale je tu moznost natiahnut sa v lese na zem a ako vankus pouzit batoh. :) Ak sa mu bude chciet a napise nieco o svojej nocnej ceste, pridam to na koniec tohoto reportu.
Pokial ide o mna (kronikar) tak sa na stovke ukazalo, ze z fyzickeho hladiska prejst 65 km pre mna nieje nijak tazke, nohy ma neboleli ani druhy den, chodidla mam vsak vdaka rozmocenym topankam trochu ponicene, iked v utorok vecer sa na nich uz behat dalo. Verim teda, ze som na letny prechod celkom dobre pripraveny.
Kuchar doplna:
Zostal som sam. Strapko objavil na nohe sval, ktory este vcera nemal. Neskor to zvalil na rychle pociatocne tempo, no my, co sme tam boli vieme: chlapec za mlada presiel T100 na prvy krat v pohode, tak po rokoch, ked uz nenasiel relevantnu vyhovorku, vystartoval v sandalkach. Pamatam ako si pri podobnych borcoch tukal pred rokmi Peto Minarik na celo. Teraz sa kvoli nejakemu polomadarovi musel v hrobe obracat. Rasto sa opicil po Kronikarovi, ktory minuleho roka deklaroval rukolapne nevolnost. A urobil aj zopar slusnych padov v tme a blate. Bola aj krv, takze udelenie purpuroveho srdca je pravom. A Lukas nas novacik cukol pre predstavu nepohody, hlavne pre smyklave blato. Moc som na neho netlacil, petoze som citil, ze je uz namotany a T100 si ho opantala. A potom cestou na Rakovu som ocenil jeho rozhodnutie. To bol maglajz. A Mihalinova ani nehovoriac a aj zostup od sestprsteho Jezisa do D. Vody bol hodne bahnoidny. No medzi tm boli Sokolske chaty. Po starte asi 0:15 z Bukovej som tam bol 2:20 to blato kvalitne brzdilo. Cestou som si vybral zo skryse suche tenisky a kozmicku stravu. Na kontrole boli zlatucko pripitucky a ponuka bola bohata, dal som si caj a vodu. Ale bola aj cesnacka a varene kuracie masko, cim som nechcel stracat cas, kedze klobasku som este travil. A vratme sa este slovom na Bukovu za tych par rokov som zazil zmenu, uz nebola ani drzkova, ani gulas. Tak som si dal dvojitu davku klobasky bola dobra, ale ked som dotlacil, tak zahlasili, ze o chvilu bude aj ciganska. Velka pochvala pre tuto krcmu, dalo sa objednavat od stola, nebolo treba cakat pri pulte, toto by im mohlo vydrzat. Z kontroly na chatach som vyrazil dobojovat to. Po par km som si povedal, ze by bolo nacim skusit ako sa spi, ked je clovek zmoknuty v zmoknutom lese. Aj ked som bol celkom v poho mne bunda, napriek Jozkovmu verdiktu drzala. Jedine topanky boli mokre, no nohy sa citili fajn po vymene ponoziek na Bukovej. Sediac na batohu oprety o suchy strom som sa predriemkal k briezdeniu. Vstal som a parada nohy nestuhly. Vysiel som na Mihalinovu a svetlo uz bolo paradne mohol som odlozit celovku aj v lese. A dam si este slofika, ved co, je mi fajn a som spokojny. Menim taktiku a miesto sedaveho spanku volim ulahnutie na batoh ten nebol pod hlavou, pod hlavou bola prazdna flasa. Zoceleny kratkym spankom som vyrazil, ze pekne po D. Vodu a tam na zastavke na slniecku to sa bude spat. Bolo tak. Prisiel som na D. Vodu 7:30 (tak som si aspon zapisal do kontrolnej karty, ale mne sa zda, ze som tam bol 6:30 no to je jedno). V krcme sedel Atila, ktory vyrazal z Bukovej po mne. Isiel tisko, pretoze ma nezobudil, ked ma obiehal. Prezul som si suche ponozky a suche tenisky uplny komfort. Atila jedol (napriek tomu, ze mu valiaca sa voda, pri vystupe na Vapennu, odplavila protezu, 筠mu bola pri posmyknuti vypadla) Ja som isiel na vytuzene slniecko, lavicky boli suche, fontana krasne zurcala... Zobudil ma Milanov partak, ze ide autobus. Milan je chlapik, ktory ma pred 14 rokmi ukecal, aby som to skusil z Bukovej dalej, napriek premocenym noham, pluzgierom a bolavym slacham pod kolenami. Hnal a budil ma vtedy az do ciela. Milan sa spolu s nim vratil z Brezovej, aby ma zobudili na bus z D. Vody do TT. V autobuse sme trosku pospominali, trosku podriemali. Som velmi spokojny s touto stovkou. Otlak len jeden. V nedelu som sa nepremiestnoval v civilizacii ako posraty nohy mi sluzili. V pondelok som si mohol zlahka zabehat. Ale to som nedozrel, to som len mal tento rok nieco nachodene. Chalani dakujem za spolocnost. Buduci rok to dame vsetci a ten dalsi to dame vsetci v sandalkach...Pana beka! Nemozem uverit ze je ten den uz tu. Od prveho mailu (niekedy vo february) to strasne zbehlo. Nebudem sa tu rozpisovat o pocitoch, aj tak sa neda opisat ich. Tuhla komunikacia ohladne veci ktore si berieme. Ide o maily ktore som oslobodil od "balastu" a identifikacnych udajov. Btw moj zoznam som doplnil podla kucharovich rad. Neberiem si len "nieco pod dlhe nohavice" lebo som si isty ze netreba. Neskrtol som z neho ale nic.
Nazdar,
Takze tu je moj zoznam (ak ti nieco napadne, tak dopln):
ponozky by som pridal ešte 1 až 2, aj neturistické - na susenie
topanok - vymenis v kratkom case ponozky a kopec vody tak dostanes z
topanok, ja beriem 4 pary
Trenky beriem 2 ks
kratasi beriem 1 - sustakove - rychlejsie schnu, pisem, lebo pod
teplakovymi si predstavujem bavlnene + je mozne, ze pri velkom sparne
pojdem rovno v trenkach
nepremokave nohavice mas dvojvrstvove? - potom odporucam nieco dlhe
pod ne - inak to dost chladi - moja skusenost s mojimi
navleky ja neberiem, mam len masivne, viem ze budem nadavat, ale
risknem to bez nich - aj tak nemam nepremokave topanky
plavky? sak natural a keby sa ideme kupat niekde v Bardejove na kupko,
tak pouzijem turisticke trenky
varic? "Pani, ak si nebudeme dôverovat, tak ja pre ten pohar
nepôjdem!" Ak nepoznas, vysvetlim, casu bude dost.
repelent nemusis, beriem to bude stacit, ale zabudol som na opalovaci
sajrajt - tak ak mas, zober, ak nie, tak kupime v Tesco zajtra -
pripomen :-)
keby si tam nedal set na holenie a smaila, tak Ti ten hreben a
zrkadielko zozeriem
Tolko moje pripomienky k Tvojmu inak optimalnemu baleniu. Vlastne este
hrncek by sa Ti zisiel - nerez alebo plast
Pribudne Ti jeden igelit 4x5 m, ja beriem naviac, este konopny spagat,
nejake hrubsie snurky, lieky protizapalove a analgetika, zivocisne
uhlie, probiotika, 2 al. 3 elasticke obväzy a jeden normalny,
naplaste. Fastum gel mam tak na narazeny malicek na lavej ruke
Boze, to berieme, ale zbytocnosti - sak to casom preriedime
ahojte,
tak mame za sebou prvy den. zacnem ale vcerajsou cestou.
z modry sme vyrazili okolo tretej. isli sme cez trnavu kde sme prestupili do auta kucharovej kolegyne ktora cestovala na vychod. cesta nebola nicim prekvapiva. na veceru sme sa zastavili na salasi krajinka prred ruzomberkom. na duklu sme dorazili okolo 22 00 a po kratkom hladani vhodneho miesta na noclah sme sa rozhodli ze prsat nebude (bolo zamracene a mrholilo) a ulozili sme sa rovno pod pamatnik. Kuchar sa pokusil pripravit ultra tenky no zato velky (4 *5 metrov) igelit tak aby nas vnoci chranil ale sa ukazalo ze na nase uceli asi nebude vhodny. po kratkom otalani priznal, ze bude vhodny na vyhodenie ale pre istotu sme si ho nechali po ruke, uvazujuc ze ak by prwalo velmi, tak by hadam predsa len pomohol.
vstavali sme o 5 tak ako sme planovali. odchadzali sme o tristvrte na 6 a hned z rana sme stretli cdalsich dvoch chalanov co idu tak isto celu cestu. teda mozno. zda sa nam, ze su trochu prilis nalozeni ale drzime im palce.
ranny blok trval 5:25 a okrem niekolkych rozbahnenych usekov nas na nom nepostretlo nic tazke. obedovali sme vo svidniku v hoteli dukla. najprv sa zdalo ze nas poslu kade lahsie, lebo sa tam konala nejaka oslava patdesiatky. napokon nas prichylili a tak sme sa tam naobedali.
sa bojite ze to bude vzdy plne takychto sprostosti co? nebojte, mna to dlho bavit nebude
kazdopadne nakonci casnik trosku znervoznel, lebo nas pobyt sa predlzil na 90 minut a oslava sa uz rozbehla.
popoludnajsi blok sme zahajili o jednej a nebol nicim prekvapivy.
teraz kuchar vyraba veceru a ja tu pisem tieto riadky.
zatial sa mame fajn, nikoho neboli nic co by stalo za zmienku.
zajtra dovidenia.
caute,
druhy den bol tazky. mozem povedat ze som unaveny. kuchar zda sa menej. hned z rana po budicku o piatej a ranajkach sme na chvilu zabludili. asi km zachadzka co nebola velka tragedia ale predsa. dopoludnajsia cesta bola dost bohata na prevysenia. hlavne vystup na maguru bol dost kruty. bolo uz pomerne teplo, co to vsetko este trochu zhorsovalo. nedavno tu muselo vidatne prsat lebo vsade je kopa bahna. dopoludnajsich 19 km sme isli prilis dlho. do bardejova kde sme obedovali sme prisli okolo pol jednej. po obede sme zasli nakupit a potom sme si trosku neplanovane poobzerali bardejov pretoze sme nevedeli najst znacku. popoludni to opat moc nepribudalo a na mna dolahla skepsa. zda sa mi, ze dnes mame privelku stratu ktora sa bude tazko dobiehat. kuchar sa tvari ze to take zle nebude, tak som celkom zvedavy. rad sa necham presvedsit.
nocujheme na vrchu zobrak na ktoroom je utulna, rozhladna ale nieje tu voda. uzite si pobyt v praci, prinajmensom spat budete urcite dlhsie ako mi :)
ahojte,
hned na zaciatok sa vratim k vcerajsej veceri lebo kuchar dobre vari a ja do reportov vypisujem co sme si dali v restauracii. Vcera na veceru sme mali bulgur s oprazenou slaninou a kukuricou, vyborne jedlo. bulgur si cas od casu urcite urobim.
na utulni na vrchu zobrak sme spali aj s dvoma borcami co idu cestu s nami, uz som ich spominal. rano sme ich nechceli budit skor ako chceli a tak sme vstavali o pol siestej. pravdu povediac, na vstavanie o piatej si uz s kucharom zvykame a dnes rano sme sa obaja tesili na vstavanie a ja som tu pol hoidnku len tak polihoval.
vyrazili sme o pol siedmej a hned z rana sme si vybehli skaredsi kopec. chalani co putuju (druha dvojica) hned nevyrazili a rano im bolo tazko. vraj im bola vnoci zima a velmi zle spali. vecer sme im poradili aby si svoje mokre veci deali k sebe do spacakov, lebo tam lebo tam lepsie poschnu (obaja to tak robievame, naozaj to pomaha), ale niesom si isty ako velmi to pomohlo im. kazdopadne dnes sme iich uz nestretli aj napriek tomu ze sme tento krat obedovali v lese a na obednom taborisku sme hliveli asi 2 hodiny. na obed kuchar urobil prazenicu (vajicka sme kupili v obci terna v jednote), takze cez velky saris sme sa uz len presypali s kratkou zastavkou na kofolu. poobede bolo vela asfaltu a takmer ziadne kopce. na zajtra vraj hlasia dazd a tak som kuchara ukecal aby sme skoncili v obci cemiata a budeme spat v altanku pri domove dochodcov. :)
tesime sa na zajtra, kuchara sice trochu boli lytko, otlak, chrbat, mna zase chodidla, ale nech maju co im patri,, ja mam pocit, ze moje telo si uz uvedomilo ze vydieranim nic nezmoze :)
majte sa.
p.s. zajtra vstavame o 4 30 aby sme moihli o pol siestej vyrazit.
ahojte,
skor ako sa pustim do dneska, vspomeniem este vcerajsi vecer. chalani prisli nakoniec okolo pol desiatej a jeden z nich ma koleno v dost zlom stave, takze nevieme kam to potiahnu dnes. ani predstava ze pojdu v dazdi sa im velmi nepozdavala a dnes sa tomu nedalo vyhnut, pretoze prsi cely den. takze nevedno ci ich stretneme, mozno uz ani nie. na dnes planovali 20 km.
budik sme sice mali na pol piatu ako som sa vcera vyhrazal, no ani mne, ani kucharovi sa zo spacaku nechcelo. moje polovicne vedomie si velmi rychlo uvedomilo, ze dnes vnoci sme nezmokli vdaka mne a teda kuchar isto nebude hromzit ak ho zo spacaku nevydurim (no tazky alibizmus). pravda ale bola taka, ze kuchar neskor vravel ze aj o piatej ma chcel zacat ukecavat na neskor.
rano sme si spravili caj, najedli sa a vyrazali sme 5 minut po siestej.
cca prve dve hodinky nam neprsalo, potom ale zacalo a prsalo az do kysaku, kde sme obedovali. dorazili sme tam velmi neskoro, pretoze sme cca hodinku hladali znacku na dvoch miestach.
mozno viete, ze na turistickych znackach zvadzaju vojny turisti a polovnici. polovnici rusia znacky, aby turisti neplasili zver. /turisti ale potom znacky hladaju po vsetkych okolitych krkahajoch a slabsie povahy pri tom produkuju zvuky, ktore zver produkuje, len v najvacsej uzkosti, strachu, zurivosti, alebo lubovolnej kombinacii uvedenych moznosti.
v kysaku sme sa najedli v stanicnej restauracii a okrem ineho som sa dozvedel pomerne zavaznu informaciu. kuchar oznamil ze je demoralizovany. tak ako syty hladnemu, tak ani nedemoralizovany demoralizovanemu neveri, tak som sa rychlo pridal na jeho stranu,. dali sme si kazdy kapustovu polievku, mastny gulas s knedlami, 2 krigle caju a kavu a kuchar pookrial. ja somo rychlo opat prevratil kabat (ved viete syty....) a z kysaku sme odysli do dazda okolo pol stvrtej.
cesta nam ubiehala celkom fajn az do chvile kym kuchar nezocil v sedle pod vysokym vrchom altanok, ohnisko a nachystane drevo. no a tak sme sa utaborili. zajtra budeme musiet trosku dohanat, no verime, ze to nebude problem ak nebudeme musiet hladat znacky. rano nakupime v kosiciach a potom uz hura na hreben. ak sa zadari, tak by sme mohli spat niekde okolo 200 km.
kuchara stale boli lytko, mne zlahka opuchlo lave chodidlo, ale som s nim vybabral tak, ze som si dal tensiu ponozku, tak ze je vlk syty aj ovca cela. dnes budeme trochu dlhsie odpocivat a zajtra to bude ok.
inak vcera kuchar postrehol, ze uz musime na domacich posobit asi dost nedoverihodne.
*+ zarasteni
ludkovia tesim sa na zajtra, je tu super!!!
p.s. zajtra ziadne sprostosti s budikom. vstavame o piatej jak normalni ludia.
caute,
dnes to bolo tazke. hlavne to mal tazke chudak kuchar. pred dvoma dnami ho ustipol ovad a lytko mu opuchlo tak, ze si cezon nemoze nohavicu vyhrnut. asi sa to aj zapalilo, lebo sa zda ze ma teplotu. uz je zchuleny v spacaku a ja pojdem varit caj. dufam ze sa to do zajtra zlepsi, zatial sa netvari ze by chcel skoncit.
vcerajsia noc bola vcelku vesela. altanok bol kryty pred dazdom a aj vetrom, ale v zavetri sme spali len za cenu, ze kuchar spal na stole (no ved kuchar) a ja za lavicou. asi som vcera nespominal ze dul celkom kvalitny vetrik. okrem toho sa vydatne rozprsalo a prsalo celu noc. mne sa zdala byt ta kulisa skvela, pre niektorych by bola asi trochu strasidelna. okolo pol noci sa nedaleko od nas odlomila nejaka "haluzka" ktora narobila celkom slusny kraval. mi sme ohrozeni neboli, kuchar to checkol este vecer.
budik nam vyrevoval o piatej rano, no stale lialo jak besne tak sme spali dalej. vstali sme o pol siedmej a z tabora sme odchadzali o stvrt na osem ked prestavalo prsat.
v priebehu dopoludnia sme sa velmi rozvaznym tempom dobelhali do kosic (kucharove otlaky a lytko je naozaj dost zle) a nakupili sme jedlo na dalsie dni. okrem toho sme sa najedli a z kosic sme nakoniec odchadzali o druhej. poobede sme presli torchu viac a zastavili sme sa na chate jahodna kde si kuchar na svoju nohu aplikoval vinovy obklad a pozil aj nejake antihistaminikum.
teraz sme na chate lajoska ktora je zavreta, ale tu maju krasny pristresok so stolmi a lavicami. tak ze opat sa spi na stoloch, tento krat obaja.
chalani ktorich som spominal v predchadzajucich reportoch vcera skoncili koli problemom s kolenom. reportovali na cestasnp.sk tak ze ak chcete tak si mrknite ich reporty.
teraz je tu celkom fajn pocasie, iked trosku sviezo, bo sme dost vysoko.
v pristresku kde spime sa donedavna bojazlivo krcila ustrachana macka, pri prvej prilezitosti zdrhnut vsak zdrhla a kuchar prorokuje ze sa dnes uz nevrati. nech sa kludne vrati, on dnes urcite varit nebude.
nuz tak drzte palce aby sa kucharovi polepsilo (inak vobec sa mi ho takto nechce volat, nechce byt ale menovany).
pokial ide o moj hardware tak nemam ziadne bolesti ktore by stali za zmienku. dnes som si na pravej nohe objavil sval, o ktoreho existencii som doteraz netusil, ale boli zatial len tak pro forma, skoda hovorit. lave chodidlo mam stale vacsie ako je normalne, ale do topanky sa pohodlne zmesti : o
trosku meskame za planom, ale stale je tu super!
ahojte,
vcra vnoci opat prsalo. dost husty lejak, bolo celkom fajn ze sa nam podarilo byt v suchu. rano som vstal o stvrt na sest. kuchar dost dlho otalal v spacaku, lebo nevedel ci je zotaveny alebo ho po vylezeni rozklepe zimnica. ranajkoval este na stole v spacaku a potoom vyliezol. zimnica sa nedostavila a kuchara povazujeme za vylieceneho. vystartogvali sme asi o stvrt na osem a vonku este svietilo slnko. v priebehu dna bolo ale zamracene a niekolko krat sme zmokli. okrem toho sme isli cez mnozstvo luk, hustin, ... ktore boli vsetky mokre. moje topanky su definitivne premokave a kucharove nikdy nepremokave neboli, takze sme dost rozmoceni. okrem toho bolo po ceste vela polomov co je hlavne pre mna co patrim medzi tych co si vecer nemusia svietit dost hnusna zalezitost. presli sme nakoniec do stosu kupele, kde sme sa asi o siestej navecerali a potom sme sa pobrali do sedla nad kupelmi, kde je otvoreny vchod do kostola, takze mame dalsi pristresok. je tu uzasny vzduch. veci nam pozvolna schnu. ak by ste sa niekedy chystali na akciu na ktorej budete moknut, tak sa velmi oplati mat vlnene veci a bundu smembranou. ja som sa dnes presvedsil ze goretex funguje a ze vlna naozaj nechladi ani ked je mokra.
spime teda v kostole a tesime sa na zajtra. kuchar je uz uplne v poriadku, moj sval sa zviditelnuje stale viac, ale ja chapem ze aj on chce vyniknut :))
okrem toho nam obom trosku pribudaju otlaky, ale tie niesu nijak zle.
v sobotu sa k nam pripoji slavius. zatial sa zda, ze by sme ho mohli do nasho vlaku pribrat na kralovej holi. nechcete sa este niekto pridat? ak by hej, tak dajte vediet. ved cislo na jedneho z nas urcite mate. ak by nahodou nie a fakt by ste chceli, tak napiste na lecky zavinac cezap bodka sk a do predmetu napiste cestasnp
taky mail sa k anm dostane a dohodneme si podrobnosti ak v tele mailu nechate kontakt.
caute,
vcerajsia noc bola pokojna a nicim vynimocna. spalo sa dobre, ja som sa budil trochu viac ako je dobre ale vyspal som sa napriek tommu.
blbe ale je, ze mi zacal dost vyrazne strajkovat sval na noihe. doobeda som ho asi 2 hodinky presviedsal ze naozaj planujem kracat dalej, no ma lepsie argumenty. :) skusil som aj nejake analgetikum ktore ma aj protizapalove ucinky. na dnes pomohlo, bolest a takmer uplne stratila, ale nehcem kracat na liekoch takze ak sa to do zajtra neprelieci, tak budem musiet skoncit. mrzi ma to, ale aj ak bysom mal skoncit prave zajtra, tak by som to povazoval za super vychadzku a to ze mi odchadza noha ma sice mrzi, ale bolo to super. samozrejme stale dufam, ze noha bude ok.
dnes sme kracali velmi rekreacne, ved vidiet aj podla nadpisu. mali sme dlhe pauzi ale samozrejme sme zase liezli cez niekolko skaredych polomov a velke plane bez znacenia takisto nechybali.
stretli sme typka co isiel kde kade po slovensku, zda sa, ze tym travi cele prazdniny kazdy rok. tento rok nam popisal taku trasu, ze sa zda, ze do septembra hadam ani v civilizacii neplanuje zavitat.
teraz sme na chate pod volovcom. je tu okrem nas par ludi, zda sa, ze budeme po dlhej dobe spat vovnutri.
vonku sa dost schladzuje a na najblizsie dni vraj nehlasia nic dobre. manik co sme ho stretrli vravel, ze na hrebeni (bol na chopku) bolo uplne peklo. strasne vychrica a zima. boze tak rad by som tam siel. nic, budem dufat, ze ta noha bude fungovat. kuchar je uz vo forme, zjavne mu nic nechyba.
ahojte,
tak som na ceste domov. sedim vo vlaku a veziem sa do blavi. kronikar rano z chaty pokracoval asi o stvrt na osem. moja noha sa zdala byt rano nepouzitelna a po skonceni ucinku lieku okolo obeda sa to este zhorsilo. mrzi ma ze nemam nahradne nohy jak pistorius. budem dufat ze sa to za par dni spravi a v stredu sa k chalanom pripojim.
kuchar chce dnes dorazit do telgartu, tak mu drzme palce. vravel ze sa ozve a ja budem robit prepisy jeho sms. so slaviusom sa stretnu pravdepodobne zajtra vecer, lebo slavius to dnes nestihol.
aha este ako som sa dostal z chaty. isiel som odtial z elektrikarmi ktori zhodou okolnosti boli robit opravu na transformatore. prvych 200 vyskovych som zisiel s vnukom chatara a v tisic metroch uz boli ti elektrikari. zaviezli ma do roznavi a tam som stravil cca 3 hodinky na stanici, lebo vlak do kosic mi zdrhol tesne pred nosom. nasledne sa pre vlak ktorym som chcel ist z roznavi hotoval vrhnut opilec, ale vypravca jeho plany na poslednu chvilu zmaril a tak sme odisli nacas.
no nic, cakajme na spravi od kuchara.
Dnes ma opustil Kronikar. Zostal na chate pod Volovcom. Vraj bolava noha, ale ja viem svoje, ved kto by so mnou vydrzal 7 dni v kuse? Snad, ked si odo mna oddychne, tak sa na kus prida. Kazdopadne preberam popri vareni aj funkciu kronikara. Dnes to bolo lepsie znacene, no stale boli useky, kde bolo treba trpezlivost a stastie. Profil a teren bol vpoho, takmer bez asfaltu. Preskakovania a obchadzania v porovnani so stvrtkom a piatkom bolo vyrazne stale lialo. Nedalo sa zastavit, posediet, najest. A ak sa aj dazd zmiernil, tak vsade bolo dostatok mokrej travy po pas. Spomeniem aj domorodcov, od sedla Sulova sa to len tak hemzilo pastiermi oviec, koni a krav. Jedni ma aj k ohnu zavolali, no ako som citil, ze rychlo schnem, tak som sa rychlo poberal, aby mi nebolo luto moknut suchému. V Telgarte som bol kol 18.30, dobre sa najedol v kurii a ubytoval v penzione. Altanky su lepsie, tam netreba tolko prat a umyvat sa. Hola, hola, zajtra rano nas Kralova Hola vola.
hliviem doma a dufam ze sa noha zlepsi. V utorok na donovaloch!!!
Vcera bolo krasne. Vystup na Kralovu Holu po pasmo lesa bol bezproblémovy. Nasledne zacalo pofukovat a poprchat. Tak som sa obliekol. O dalsich 100 vyskovych metrov uz siel dazd aj vietor naplno. Este nikdy som nevidel z vrchola vysielac a opät sa to zopakovalo. Partia 4 co som stretol pred vrcholom ma informovala o plnohodnotnom vyuziti nudzovej miestnosti, spali tam 20. Dobre, ze som sa vcera neodhodlal ist. Hreben ma hned za KH privital vichrom a na to,ze fukal z juhu, tak dost studenym. O 13. som dorazil na Andrejcovu, mokry a vymrznuty. Ist dalej v tomto pocasi s mojou light vybavou by bol privelky risk. Zakuril som, navaril, najedol sa. Teraz lezim v spacaku a snazim sa poriadne prehriat klby, hlavne na lavej strane. Popritom pocuvam hlasky 15 cechov, co tu spali vcera a dnes to otocili za Priehybkou, tiez si netrufli na Ramzu.
V noci prisiel na utulnu slavius, v tej psote vybehol na hreben zo severu. Rano som ho nechal pospat, vyrazili sme po 7. Po sedlo Priehyba sme sli este v kontakte, no kedze som mal ambiciu dat aspon Stefanicku po vcerajsom mizernom dni, tak som ho nechal samého. Pravdepodobne zostal na Ramzi a budu tam spat 20. A ak to cesky skauti vzdali tak len 5. Pocasie bolo dnes idealne, dazd sa nerata. Celkom komfortne som prisiel o 20.30 na Kamienku. Poslednu hodinu ani neprsalo, tak som v miernom vetriku aj slusne obschol. Inak, je to zvlastny pocit, prejst mokry v dazdi okolo vysokohorskej chaty bez zastavenia. Ako ja dnes zaspim? Vcera som mal od skautov aj rozpravku na dobru noc...
O 5. som vyrazil s Chopku. Zima, hmla, vietor severak a o 2 hodiny aj dazd. Takto az po Prasivu. Uz pri zostupe vyslo slnko a oproti mne vystupovali vyletneny turisti. Na Donovali som prisiel o 15.a po najedeni to chcelo kus sebazaprenia vyrazit dalej. Ten vychor na hrebeni ma dokatoval. Ale vyrazil som a teraz ma caka na ranajky Krizna. Ak sa v noci rozprsi, tak aj skor.
Neprsalo. Zato fukal rano silny studeny vietor a mal som problém najst odhodlanie vyliezt z teplého spacaka. Preto som vyrazil az o 9. Na Kriznej, by som mohol napisat, ze bolo hnusne, ale po tom co som zazil v Nizkych Tatrach, pisem, ze to bolo v poho. Len ma iritoval vietor, ze furt fuci. S kralovej studne na sedlo maly sturec prijemne klesajuce zvaznice boli predzvestov, ze zo sedla si dam do tela a skutocné, po sedlo Flochova som sa vytrapil. Cez sedlo tunel az po noclazisko s nabratim vody na Skalke uz len prechadzka, ak opomeniem Vyhnatovu. Nocujem opät sakralne, v zastresenej brane oplotenia kostola sv. Jana Krstitela. V blizkosti je aj pramen,takze nebyt fary hned vedla, tak idealny bivak.
Dnesné km venujem sestre k narodeninam,tiez si mohla vybrat rovinatejsi datum. Zostal som spat asi 2km za Vrickym sedlom. Pocasie super, konecne sa kupem vo vlastnom pote a nie v dazdi. Teren a znacenie ukazkove, len na zaciatku za Kunesovom sa islo krizom cez luku 2 km co by som nechcel ist v zlej viditelnosti a vobec nie v dazdi, aj tak bola ta luka na mnohych miestach premacana. Zmaha ma unava a moje kroky stracaju kadenciu. Idem sa na to vyspat, zajtra chcem dat Trencin.
Chcel som prist do Trencina a skoncil som v Santa Fe. Co uz, ked sa cloveku rovno na znacke postavi do cesty 15.rocnik navratu hornoporubcanov k prirode. Dali mi najest, vypit a aj futbal som si mohol zahrat. Ale aj vystup na Strazov a Vapec bol krasny.
O 12.30 som si v potoku na Baracke v Trencianskych Tepliciach umyl nohy a tymto symbolickym aktom, ktory mal zaroven aj vysoko prakticky vyznam, som prerusil moje putovanie. Mohol by som napisat, ze koncim pre 4 dni opuchnutu pravu nohu, kde mi robi problém sval spredu na holennej kosti, tzv. strapkez. No hlavny dovod je, ze akosi som stratil radost z putovania a kedze je toto hlavne moja dovolenka, ktoru som si chcel uzit a aj som si ju uzil, tak som sa rozhodol neznasilnovat sa. Dakujem vsetkym za podporu a dovolim si potvrdit klise, ze cesta je ciel.
Congrats!!! Drzal som palce. Moje laby mi uz nedovolili vratit sa. Na lavej mam stale cosi co vzniklo neustalim tlacenim hacika na snurky upevnenym na topanke a nie a nie sa to zacat zatvarat. Sval sa uz ma celkom dobre, nejaka bolest sa z neho este da vytlct spravnym vykrucanim nohy ;).
Velmi rad by som si to zopakoval, s rozvrhnutim na viac dni, pretoze verim, ze tak by sa to prejst dalo. Nabuduci rok by som celkom rad pozhanal ludi na etapy, lebo neverim ze niekoho ukecam na celu cestu. Ak by ste niekto mali chut, ozvite sa.
Na tuto stranku v dohladnej dobe (niekedy v priebehu buduceho tyzdna) este pribudnu technicke informacie o systeme posielania sprav ktory sme pouzivali, teoreticky sa to moze niekedy niekomu zijst, tak sem zavesim scripty so strucnym popisom. Pre netechnickych ludi to bude pripominat riadky z blaznovho zapisnika, takze ti mozu povazovat tuto stranku za takmer finalnu.
Kuchar pocas cesty spisoval informacie o miestach kde sa da prespat, slubil ze zostavi tabulku. Aj ta sem casom (ak ju doda) pribudne.
Na zaver pre kuchara: dakujem za vsetko. Lepsiu horsku vychadzku som doteraz neabsolvoval. Uz teraz sa tesim na augustovu Spacinsku stovku!