Letecka stovka 2014
Mail lacovi, bude pouzity aj v stareckom denniku.
Cau,
Nadhera! Solidne som sa vytrapil, ale sak o tom su stovky. Planujem si napisat do stareckeho dennika nieco dlhsie, ale tak tuhla aspon par riadkov.
Start v piatok o 20:10, po celom dni v praci.... Mali sme 10 minut meskanie, lebo na start pricvalali policajti aby nam zvestovali, ze traja fadnym zivotom otraveni mladici (15 rokov) sa rozhodli, ze vysvetlovat doma staromodnym rodicom, ze zly prospech nieje ziadna tragedia je ovela menej zabavne, ako nechat im na rozlucku listy v zmysle “caute, ideme zazit nieco fakt dobre” a odtrepat sa potom na nezname miesto do lesov, kde by sa teda nieco dobrodruzne aj mohlo dat zazit.
Mimochodom, nechapem co mali ti rodicia proti tomu prospechu, ved tie deti pisat zjavne vedeli. A nepocul som, ze by ich nejaky stovkar vymakol, takze aj 2 a 2 si vedeli zratat, takze ani pocty im nesli uplne najhorsie. ;)
Pani policajti nas vyzvali, ze ak by sme stretli trojicu spokojne sa vyhrievajucu pri ohnicku (vraj boli na nakup v potravinach a kupovali si aj zapalky) a zdali by sa nam byt prilis mladi, tak ze nemame vahat a vytocit to magicke telefonne cislo, ktore nam - ked sme boli detmi - zakazovali vytacat “len tak zo srandy". No nekup to!
Po odstartovani sme vybehli v tempe ako keby sme mali bezat len 25 km. Taka bola dohoda uz na zaciatku, s Michalom sme sa dohodli, ze stovku chceme ponat ako trening na maraton, takze 25 km bude sviznych a potom tych zvysnych 80 (stovka mala 105) uz hadam “nejako doklepeme". :)
Tych 25 sme stihli za 2:15, jemne zdrzanie bolo asi 300 vyskovych metrov, ktore bolo treba prekonat pred prvou zivou kontrolou. Pocasie paradne, noc trosku veterna, ale vobec nie studena. Na kontrole sme zhltli po kusku chleba s mastou a pod ho pokracovat dalej.
Nocna krajina nadherna, nikde ziadne ohnicky s pubertiakmi, mesiac svietil tak, ze sa v tmavych lesoch dal vidiet aj mne.
Okolo druhej rano sme bezali po nejakej asvaltovej ceste a dobehli nas traja borci tak sme sa dali do reci. Spominali stvrteho borca, ktory prave nebol medzi nimi, ale ze minule dostal solidnu pokutu, lebo ho zastavili policajti a nafukal 2 promile. Na to sa z poza nas prirutilo auto, prudko zabrzdilo cca 5 metrov pred nami a zacuvalo spat.
Michal nakukol do okienka, ci moze nejako pomoct, z vnutra sa okrem nejakeho strukturovaneho kravalu (nejake techno) prihovoril pan s velmi neistym verbalnym prejavom asi v tom duchu ze “chchchaalaaapci to ja poomozem vam! Ja som tu pre vas! Podme na zabavu!” Vysvetlili sme mu, ze my sa zabavame uz od 20:00 a ze nemame dovod “menit lokal” tak pokracoval svojou cestou.
Okolo stvrtej nad ranom zacalo byt na svete trochu tazsie, lebo mi pricasto chodila po rozume tepla postel. Nemam istotu, co z toho co si pamatam sa mi snivalo a co sa naozaj stalo, s istotou viem, ze kratko po stvrtej som skusal trik proti spanku. To si das cca deci koli a potom si na 2 minuty zdriemnes. Ano, fakt, na 2 minuty. Ja netusim, ci to boli naozaj iba 2, fakt ale je, ze po zobudeni som bol pripraveny opat bezat a po spanku ani chyru.
Potom zacalo svytat, prebudzali sa vtaci no nadherne rano. Milujem tieto zaciatky dni. Priam citim ako unava vo mne kapituluje, lebo ten prebudzajuci svet ju zahana niekamm prec a jej je uplne jasne, ze aktualne do mojho sveta nepatri. Ona sa potom samozrejme neskor opat prihlasi, aj teraz to tak bolo.
Michala ale spavost nepresla, raz sme zisli z cesty na co konstatoval, ze uz sa mu aj sniva.
Na dalsiu kontrolu (bezovec 67 km) sme prisli okolo siedmej. Trochu ma vylakali kapustnicou, pretoze som netusil, co na nu povie moj zaludok, ale tvaril sa velmi spokojne a okolo osmej sme sa pobrali dalej.
To uz som ale citil ten vecerny lahkovazny beh a bezat sa mi vobec nechcelo. Bezali sme teda ovela menej, casto sme kracali a trapili sme sa.
Dalsia kontrola bola na inovci 85 km, ja som bol rozhodnuty, ze tam asi koncim, po polievke a chvilke hlivenia som sa ale rozhodol, ze to nejako doklepem. Koncit som chcel hlavne pre to, lebo vlak z tn mal ist o 17:25 a mne sa zdalo, ze ak by som ho nestihol a potom by som cestoval osobakmi s prestupom, tak by ma asi porazilo (dost sa mi chcelo spat :)).
Po tej polievke mi telo este cca 15 km fungovalo, potom mi uz bolo len kvalitne zle a nedalo sa ist rychlo. Tak som cca 5 km pred cielom stopol chlapika, co ma zaviezol k vlaku. vo velmi lahkom tempe by som tych 5 km prekracal, ale vlak by som nestihol, ale bo ak hej, tak by to bolo dost tesne, lebo kusok pred cielom bolo este jedno skarede stupanie.
Asi som vycerpal dost vela zdrojov, lebo ked som kracal v Rk zo stanice domov, bolo mi takisto zle, takze hardware dost dorazne argumentoval, ze odpocinok bude asi to najlepsie, co si mozem na najblizsie hodiny vymysliet.
Myslim, ze budem musiet este nejako vylepsit stravu, aby som vladal tie konce. Inak ale paradna stovka, ten beh na zaciatku bol skvely, tesim sa, ze budem moct jedneho dna tak behat cele stovky. Tak, a mam aj zapis do stareckeho dennika.