Rajecký maratón 2013

Usporiadatelia tvrdia, že je “najťažší, najkrajší a najsrdečnejší". Tento rok sa konal 30. ročník, o čom som sa dozvedel asi až vo vlaku cestou do rajca.

2 týždne pred ním boli pre mňa dosť hektické. Najprv som lektoroval na Resete, kde sa okrem iných vyskytol aj dobrovoľník Martin, ktorý pravidelne beháva a najlepšie sa mu behá ráno. Takže sa každý môj deň na resete začínal o 05:45, aby sme si pred raňajkami stihli zabehnúť aspoň 9 km a potom sa (to už zase s iným martinom a michalom) okúpať v Ždiarskom horskom potôčiku. Príjemná chladivá voda v ňom nám v kombinácii s rannými teplotami vzduchu vzdialene pripomínala chvíle, strávené v studených januárových vodách Petržalského draždiaku.

Druhý týždeň som trávil v bratislave a k skorému rannému vstávaniu ma motivovalo preukrutné teplo, pretože v ranných a dopoludňajších hodinách sa dalo pracovať a zvyšok dňa bolo rozumnejšie tráviť vo vodách síce teplích, no predsa len chladnejších ako teplota vzduchu, ktorá sa šplhala k štyriciatkam.

Ani neviem prečo som si myslel, že maratón v Rajci sa beží v nedeľu, a tak som si každé ráno pri obliekaní v tej časti mysle, ktorá nenadávala telu že vstalo z postele bez konzultácie s ňou hovoril, že v sobotu pred maratónom všetko dospím. Mimochodom naozaj, od istého času už moje ranné vstávanie na budík neriadi myseľ. Budík vypínam úplne podvedome a to že “sa už vstáva” postrehnem pri obliekaní.

Z môjho omylu ohľadne termínu maratónu ma na nešťastie vyviedol spolubežec Michal (to už je zase iný ako ten kúpajúci sa a sľubujem, že v tomto texte posledný) až voštvrtok večer, keď mi volal, aby sme si naplánovali cestu. Nič, nevadí, čert to ber vravím si, veď dospím z piatka na sobotu. Iba že by nie... Ale pekne poporiadku.

Z Bratislavy odchádzam vlakom ktorého odchod v žsr plánovali na 17:53, no niečo sa nepodarilo, pretože odchádzame o 18:15. V Trnave pristupuje Michal, a obom nám je jasné, že prestup na autobus do Kamennej poruby kde sme plánovali prebyvakovať a ráno sa komfortne pobrať na štart vzdialený cca 4 km od nášho nocľažiska už nemáme šancu stihnúť. Náš vlak meškanie cestou do Žiliny kde máme prestupovať zveľadil na 45 minút, aby nám nebolo ľúto, že sme to “nestihli len tak tak".

Po rýchlej predmaratónskej večery pozostávajúcej z cestovín sa poberáme na posledný priamy autobus do rajca. Na noc z piatka na sobotu hlásia búrky, na čo sa teším, pretože búrky milujem. Doma ma nezriedka vyťahujú z postele aj o tretej ráno, aby som mohol obdivovať každý blesk priamo na balkóne.

Jedna nás výta v rajci, keď vystupujeme z autobusu. Prší celkom slušne, čoho dôsledkom je zmena plánu pri hľadaní miesta vhodného na postavenie stanu. Staviame ho rovno v parčíku na námestí, vraviac si, že ak to niekomu bude vadiť, tak isto prídu muži zákona a urobia s nami poriadok. Máme malý horolezecký stan a krátko po pol noci už ležíme v spacákoch a vonku ustáva dážď.

Búrka vo verzii 2.0 s kopou prepracovanej funkcionality (rozumej dážď solídnej intenzity a parádne blesky s nádherným hrmením) ma budí krátko po druhej. Som veľmi spokojný, vychutnávam si každý blízky hrom. Všetko okolo duní a náš stan bičujú prívaly vody. Môj pokoj po čase narúša fakt, že mi na hlavu začínajú dopadať prvé kvapky vody. Stan je pravdepodobne stavaný skôr na zamrznutú vlhkosť ako na toto. Priťahujem si spacák bližšie ku krku a s myšlienkou na svoj notebook, ktorý je v batohu a verím, že je pred dažďom dostatočne chránený zaspávam.

Druhé prekvapenie sa koná o štvrtej ráno. Na námestie okolo nás prifrčí niekoľko áut a nám dochádza, že informácia o tom, že v Rajci sa okrem maratónu koná aj jarmok má pre nás špeciálny význam.

Zo spomenutých vozidiel vyskakujú svorky záujemcov o predaj na jarmoku a začínajú stavať stánky. Vôkol nás sa rozvrčia elektrické skrutkovače, počuť kladivá zatĺkajúce do zeme koly, na ktoré sa potom budú montovať všetky tie stánky, šiatre a všakovaké iné prístrešky, pod ktorými možno ukriť seba i tovar a následne presviedšať okoloidúcich záujemcov o výhodnej kúpe.

Obaja s Michalom sa bavíme. Akosi mi vôbec neprekáža, že som plánoval dospávať aj keď mi je jasné že to už nebude možné. So zvedavosťou načúvam rozhovorom stavbárov okolo a nepočujem žiadne komentáre na tému stan v parku. Rozhodujeme sa teda tváriť, že stanovanie v parku medzi šiatrami je úúúúplne normálne a predstierame spánok. Naozaj sa však nedá iné ako predstierať. Celá paráda sa naplno rozbieha o siedmej. Okolo počuť výkriky nesúce posolstvá o výhodnostiach kúpy v stánkoch, o tom, že utierky sú naozaj už len posledné (našťastie pre záujemcov sa po chvíli napokon ešte predsa len nejaké, ako inak, opäť “posledné” nájdu), a že v stánku so 7 dielnymi oblekmi je totálny výpredaj.

o 8:00 nastupuje dychová kapela straňanka, ktorá z počiatku pôsobý v dôsledku studených dychových nástrojov pomerne neisto, no asi po 15 minútach niekto otvorí tie dvere, v ktorých malo labky pricviknutých 50 mačiek a dychovka znie konsolidovane.

Z pod mokrého spacáku vyliezam okolo pol deviatej. Obaja raňajkujeme a o trištvrte na deväť vyliezame zo stanu. Michal konštatuje, že pred zrakmi nakupujúcich sme celkom ukrití vďaka tým stánkom.

A ďalej je to už len rutina. Predštartové Prezliekanie, rýchle stretnutie so Slávom ktorý tento rok beží svoj druhý polmaratón a potom už hurá na štart.

A prásk, počujem výstrel zo štartovacej pištole a už kráčame a čoskoro aj bežíme. A beží sa veľmi dobre. Počas posledných týždňov som behával s pocitom, že sa mi nikdy nebežalo lepšie a rovnako je to aj teraz. S prekvapením si uvedomujem, že ešte na 30. kylometri máme čas 2:30, čo by (ak by som vládal do konca) stačilo na čas 3:30. Tento krát sa však ešte nekoná. únava prichádza aj na tomto maratóne a od 32 kylometra sa nedá. Bežíme pomali, s občasnými zastávkami. Viem však, že to nebude ťažké zlepšiť, pretože už viem ako na to. V poslednej dobe som behal viac dlhších vzdialeností, pridám ešte viac intervalových behov a ešte viac objemov a v košiciach to snáď bude pod 3:30. Tu končíme napokon v čase 3:56:47 a ja som s časom úplne spokojný. Veď podľa usporiadateľov je vraj Rajecký maratón najťažší.

• Comment on Twitter
• Share on Twitter
• More Articles