- Written by Peter
- August 15th, 2021
- About Behanie
Rajecký maratón 2021
Dlho nič nepribudlo v tejto zbierke textov a keď raz budem starý, tak sa budem isto čudovať, čo že to bolo za pohnutú dobu. Lebo nie len že tu, ale ani len v neverejných textoch nepribudlo nič. Ani sa mi príliš nechce rozpisovať sa o týchto kovid časoch. V globále sa nemôžem sťažovať. Živím sa prácou, ktorá sa dá vykonávať aj v časoch so značne utlmenou ekonomikou viac - menej bez obmedzení a to, že mi pokiaľ ide o behanie k spokojnosti stačí aj pravidelný tréning viem už dlhšie. Včera som si ale bol po roku odbehnúť organizovaný beh, čo je veľká vec. Keď sa pozerám na moje štatistiky na behej.com, tak vidím 0 bodov, pretože od Rajca 2020 už Ubehlo trochu viac ako rok. Nie že by ma to nejako mrzelo, to určite nie, ale pohľad to je pre mňa nezvyčajný.
Skôr ako opíšem, ako som znechutil Tomáša v Rajci, zpíšem tu pár výhovoriek ;). Nuž, tento rok bola moja príprava vcelku nevydarená. Na prelome rokov šialenstvo okolo AG testovania, nechuť mojej spolubežkyne absolvovať testy v kombinácii s jej obavami z pokuty viedli k tomu, že som toho naklusal viac doma na páse ako niekde vonku. Potom jej choroba a napokon, aby som sa nemusel vyhovárať iba na druhých, natrhol som si v druhej polovici júna väzy v členku. Nie, nie, vôbec nie pri behu, pekne cestou do roboty. Z chodníka som zoskočil rovno do kvalitnej jamy a môžem konštatovať, že hoci som si v živote nohy už všakovako pozvŕtal a bol som presvedčený, že mám na tomto poli už naozaj veľa skúseností, toto prevedenie bolo naozaj exkluzívne. Cestu do roboty si príliš nepamätám, zato však celkom dobre potom cestu na obed, pri ktorej som skonštatoval, že pešo domov asi nepôjdem. Brnkol som teda manželke, či by sa po mňa nemohla zastaviť na tandemovom bicykli, reku rovno vyskúšam, či sa s tým bude dať aspoň bicyklovať. Dalo sa, takže som si upravil topánku, ktorú používam doma na cyklo trenažéry tak aby sa do nej ten ozrutný fialový pahýľ zmestil, zredukoval som záťaž tak, aby to bolelo len tak primerane a popri ľadovaní a oblievaní elmetacínom som to každý deň prekrvoval aj na biku. Chodiť sa s tým dalo už po 4 dňoch, ale na beh ani pomyslieť ešte ďalšie 3 týždne a potom si ešte pár dní navrávať, že mierna bolesť nie je žiadna bolesť a treba si počkať.
Po mesačnej pauze vo vyššie opísanom formáte (ľúto mi bolo každý deň, keď teplota vystúpila nad 30 stupňov a ja som nemohol naberať km v teple, aby som bol pripravený na Rajec) šiel som si skusmo zabehať. Noha (už štandardnej veľkosti a zafarbenia) držala, nebolela ani pri behaní a vydržalo mi to asi 2 týždne. Potom som to zase trochu načal (výmoľ, tento krát už pri behu ;)), takže ďalší týždeň voľna a to už do Rajca zostávali iba 2.
Bol som už viac - menej rozhodnutý, že vynechám. Vedel som, že nemám nabehané a hoci by som to mohol celkom dobre zamaskovať prehriatím ak by bolo naozaj teplo (v teple ma oveľa skôr ako fyzická únava v dôsledku nedostatočnej prípravy odrovná prehrievanie organizmu), ani v tom prípade to asi nebude dobré. Nuž ale Michal sa tento rok vrátil na cesty a tváril sa, že sa obetuje a Tomáša môžeme nechať ísť sa vybehať. V stredu pred maratónom mi ale volal Tomáš, že pobežíme spolu a moje “výhovorky” na nedostatok tréningu nebral vážne, takže sme nakoniec nechali vybehať Miša. Nuž tak som sa prihlásil na AG test, v piatok som ho absolvoval (jasné, jasné, “dezolát") a tešil som sa na štart.
V posledných rokoch dávam prednosť rannej ceste vlakom v deň behu. Mám tak zaručené, že vstávam niekoľko hodín pred štartom, stíham sa najesť tak, aby som do štartu stihol raňajky aj stráviť a lepšie sa mi po tom beží. Idem teda vlakom o pol šiestej, do Rajca prichádzam o 2 hodiny neskôr. Na stanici ma už čaká Tomáš. Chalani spali u Paťa, veci si teda nechávame u neho a na štart sa poberáme cca o pol deviatej. Akurát stihneme “osobáky” Janka Volka na stovke aj dvojstovke (vtipálci mu dali zatĺkať stovku a dvojstovku klinec do smrekového pňa), ako každý rok aj teraz minútu pred naším štartom vyprevadíme korčuliarov a potom bežíme aj my.
Ráno keď som vystupoval z vlaku sa zdalo, že to s tým teplom nebude také zlé ako to vyzeralo na meteoblue.com, ale pri štarte je už všetko inak. Slniečko hreje, je dusno, potím sa už na konci prvého kilometra a viem, že to bude kruté. Zo začiatku mám trochu rešpekt, pretože husté štartové pole zvyšuje pravdepodobnosť, že budeme obiehať po krajoch ciest a teda budem riskovať nejaké blbé došľapnutie tým oslabeným členkom (aktuálne vôbec nebolí, viem ale, že prinajmenšom pár mesiacov mu bude na opätovné dochrámanie stačiť málo), postupne na to ale kašlem s pocitom, že nejak každopádne bude.
Pomerne dlho bežíme v trojici a prinajmenšom ja a Tomáš sme náramne spokojní, že po roku môžeme opäť bežať nejaký organizovaný beh s rozumnou dĺžkou. Tekutiny dopĺňame na každej občerstvovačke a hoci sa mi zdá, že bežíme trochu rýchlejšie, ako môžem vzhľadom na môj zápecnícky prístup k životu v posledných mesiacoch vydržať, beh si vychutnávam. Michal sa od nás odpája (zrýchľuje) niekde neďaleko od Čičmian. Plánuje si dať kávu tak, že si ju cestou nahor objedná a cestou nadol vypije, takže má naponáhlo. Beží mu to náramne, stretáme ho už až v cieli.
Ešte aj na obrátke (necelých 23 km) mám pocit, že je to celé ľahšie ako som čakal, hoci pol maratón máme pomalší ako by mohlo stačiť na celkový čas 4 hodiny. Ja som s tým viac menej zmierený, Tomáš zdá sa trochu menej. Okolo 25. km ma už teplo dosť utlmuje, nohy tuhnú a postupne dostávam ľahké kŕče do lýtok. Stojíme na každej občerstvovačke a ja som už naozaj dosť lenivý. Na Tomáša to dolieha viac ako inokedy. Nemáme hodinky (nebral som ich, lebo sme chceli bežať “na pohodu") čo dosť zhoršuje situáciu, lebo máme obaja pocit, že sa časovo do 5 hodín nezmestíme. Opäť ma raz mrzí, že nemôžem Tomáša nechať bežať si svoje tempo a ja sa do cieľa dopraviť nejakým indiánskym behom. Aj teraz si sľubujem, že ak budem vedieť, že nemám nabehané tak neprídem, lebo mi je jasné, že dnes tu nemám čo robiť.
Do cieľa napokon dobiehame za 4 hodiny a 27 minút, čo je asi nad očakávania nás oboch. ;)
Z môjho pohľadu super beh, hoci to bolo trápenie. Pre Tomáša to bolo v dôsledku mojej lenivosti tento rok zrejme dosť zničujúce a ja sa budem v budúcnosti snažiť odolať pokušeniam zúčastniť sa, ak budem vedieť, že nemám nabehané. Tomáš, ďakujem. A tie hodinky nabudúce určite zoberiem! ;)
