Presťahovali sme sa 2

Hádam by ani nebolo o čom písať, ak by nebol piatok trinásteho. Nikdy som voči tomu dátumu nič nemal a ani naďalej nebudem, tento raz sa ale v ten deň začali diať veci.

Pracovnú časť toho dňa som trávil v Liptovských Revúcach, kde sme vyrábali krátke video, súvisiace s našou prácou. Medzi Liptovskou osadou a Bielim potokom opravujú most, ak tam teda v tomto čase človek cestuje autobusom, tak zažije okrem nadštandardného čakania v kolónach aj prejazd cez dočasný most. Zvuk je naozaj pôsobivý, nemal som pri sebe kvalitné nahrávacie zariadenie, nahrávka z telefónu však záujemcom isto umožní vytvoriť si predstavu. :)

Nemáme elektrinu

S touto správou ma víta manželka pri príchode domov, krátko pred 18 hodinou. Najprv obzeráme poistky a potom tomu chvíľu nevenujeme pozornosť, lebo veď asi nejaký dočasný výpadok, to sa isto spraví. Zhruba po pol hodinke sa telefónom obzerám po okolitých wifi a zisťujem, že jediná, ktorú nevidím je tá naša, tie od susedov sú živé. Voláme teda na poruchovú linku SSD, že máme zrejme poruchu. Pani sa obzerá v systéme a uisťuje ma, že porucha tam nie je, sme regulérne odpojení, z ich pohľadu je teda všetko v poriadku. Pýtam sa, pre čo sme odpojení, vraví, že nevie, asi máme nejaké neuhradené faktúry. Vravím jej, že sme včera e-mailom dostali novučičkú zmluvu a podľa nej budeme prvú faktúru hradiť v priebehu budúceho mesiaca. V takom prípade mám kontaktovať SSE, oni sú naši dodávatelia energie a dohodnúť si to s nimi, ale to sa mi už podarí až v pondelok. A v skutku, telefonát na zákaznícku linku končí v automatizovanom systéme, kde sa dozvedám, že pracovníci energetiky sa mi budú s radosťou venovať v pondelok po 8:00.

Ak chcete v nejakej forme opätovne vdýchnuť život všetkému, čo kedysi žilo a máte to v mrazničke, tak ju vypnite a počkajte pár dní. My nechceme, takže obvolávame známych a zisťujeme, či a kto má nejaké miesto v chladničke a mrazničke. Napokon všetko nakladáme do veľkého batoha a na tandeme sa spolu s našimi potravinami vezieme k Peťovi a Lenke, kde sú ochotní našu poživeň ubytovať na víkend. Následne sa vraciame do našej jaskyne (vizionár ten náš elektrikár, čo poviete?) tešiac sa, že je už jar a teda kúriť netreba, k studenej vode mám ja pozitívny a manželka indiferentný vzťah, manželka sa teší, že bude páliť svoju trojknôtovú sviečku (ja ju nemám príliš rád, je to vonná sviečka a dosť umelo páchne ;)) skrátka, že ten víkend v pohode prežijeme. Navyše sme dohodnutí so sestrou na spoločnom obede u nich pri Senci v nedeľu, takže prinajmenšom od soboty večera budeme mimo domu.

Kolegyňa si nevšimla

Toto sa dozvedám v pondelok od pani Valérie na telefonickej linke SSE. Pýtam sa, pre čo sme odpojení a čo môžem urobiť pre to, aby nás znovu zapojili. Vraj došlo k omylu, kolegyňa prehliadla, že na adrese kde bola ukončená zmluva rovno vznikla aj iná, tak dali odberné miesto odpojiť. Uisťuje ma, že dáva urgentnú požiadavku na znovu pripojenie a všetko bude v poriadku.

Po skončení telefonátu mi prichádza hodnotiaci formulár, ktorý je z pohľadu nevidiaceho človeka neprístupný, študovať zdroják stránky a následne formulár vyplňovať nejako obskúrne sa mi nechce, tak hodnotenie píšem mailom. Oceňujem komunikáciu a vyjadrujem nádej, že zodpovedná kolegyňa alebo kolega neprehliadne, že sme boli odpojení omylom a teda nám nebude účtovaný poplatok za znovu pripojenie. Moje hodnotenie prijímajú ako reklamáciu, k informácii o neprístupnosti hodnotiaceho formulára sa nikto nevyjadruje (je to síce porušenie zákona, ale ja sa určite uspokojím ak budeme mať elektrinu... ;)), o pár dní neskôr však dostávam vyrozumenie, že poplatok za opätovné pripojenie nám naozaj účtovaný nebude. V dotazníku sa pýtajú, či by som ich odporučil známemu. Dnes určite nie, možno tak v stredu, uvidíme.

Večer opäť v jaskyni

Domov z práce prichádzam po 16:15 a zisťujem, že elektrinu stále nemáme. Volám na energitiku a dozvedám sa že áno, požiadavka je zadaná, je urgentná a pani Zuzana ma uisťuje, že všetko bude v poriadku, pre istotu dáva ešte aj ďalšiu požiadavku. Trochu sa čuduje, vraj nás mali upovedomiť, vravím jej že pred odpojením nás veru neupovedomili. Pýtam sa jej, ako nás odpojili, keď nikto nebol doma, asi sa dá vzdialene? Vraj nie, máme starý elektromer, takže len na mieste, ale ak máme elektromer na rozhraní pozemku... Nemáme? Tak to bude aj s vniknutím na pozemok... Vydáva nejaký začudovaný zvuk a polohlasne vraví, že tam vidí aj nejakú žiadosť o odpojenie dnes dopoludnia, ale teda sú tam tie žiadosti o pripojenie, je lojálna firme, nič nechce kritizovať. Budeme ale musieť ešte trochu vydržať, lebo na distribučnej robia iba do 15:00 a zapoja nás zrejme až zajtra. V duchu hromžím, v telefóne asi zniem len trochu nespokojne, je mi ale zrejmé, že dnes už nič nezmeníme. Pani Zuzana mi ešte navrhuje zmenu adresy trvalého pobytu v ich systéme (môžeme ju vraj zmeniť aj cez telefón), ja sa rozhodujem, že zostávajúce percentá batérie v telefóne si ponechám na nejaké užitočnejšie veci.

Voda v bojlery je už najstudenšia ako sa jej dá, sviečka zatiaľ nedošla, v Bernátovie útulni nám predĺžili pobyt pre naše potraviny, všetko je teda v poriadku a my s nádejou hľadíme v ústrety lepšiemu zajtrajšku.

Nechodí, stále nechodí

V utorok ráno robím chybu a nikam nevolám, ani nepremýšľam o tom, ako v priebehu dňa detegovať, či nastal nejaký pokrok. V “systémoch” SSD predpokladám dve, na červeno svietiace urgentné žiadosti o znovu zapojenie, súc teda spokojný, hrúžim sa do programovania. Celý deň pracujem na HID parsery, aby sme k nášmu softwaru mohli pripojiť brailové riadky, ktoré podporujú USB/Bluetooth HID. V Androide 15 nám pribudlo sympatické API, umožňujúce komunikáciu AccessibilityServisu s HID zariadeniami, musíme si však písať vlastný parser report deskriptora a následne aj parser a generátor reportov, takže sa po dlhých rokoch vraciam k nízko úrovňovému programovaniu.

Manželka mi volá stále z jaskyne, už krátko po 14:00. Elektrinu stále nemáme. Pred telefonátom na SSE pozerám do výkladového slovníka a uisťujem sa, že si správne pamätám význam slova urgentný ;). Vypočujem si že budem nahrávaný (v poriadku, ja som pokojný človek), následne sa dozvedám o nejakej - už ani neviem akej - úžasnej veci, ktorú si môžem aktivovať, alebo kúpiť a potom že som viac ako piaty v poradí. Počúvam teda “hudbyčku", žijúc v nádeji, že do 15:00 ďaleko a že snáď sa ešte dnes všetko na dobré obráti. Pani na linke (meno si nepamätám) je jemne v rozpakoch. Vidí urgentné žiadosti, všetko je v poriadku, pripoja nás. Pýtam sa, či to celé môžem nejako urýchliť, predsa len, dnes sme štvrtý deň bez prúdu, je nám už trochu dlho. Vraví mi, že si mám zavolať na SSD a povzbudiť ich. Trochu sa čudujem, pre čo by práve mňa mali v SSD brať nejako vážne, veď zadávateľom požiadavky je SSE, ale tak skúšam.

Aj oni nahrávajú, aj oni majú hudbyčku, kúpiť sa od nich aktuálne nedá nič, majú však v tom čase menej čakateľov prahnúcich po komunikácii, takže po nadiktovaní všetkých identifikačných údajov aby ma overili, sa dozvedám, že áno, požiadavka tam je, oni vidia jednu, ale že je v nej nastavený začiatok dodávky prúdu na najbližší piatok. Informácia mi robí radosť, pani teda ďakujem a idem volať na energetiku.

Tum dum dum, tam, dam, ta da dam (hudbyčka), nahratý som už 4. deň, naštvaný byť začínam, nahrávaný budem za okamih, úžasné veci sa stále dajú kúpiť, som v poradí. V snahe urýchliť veci, diktujem pani číslo odberného miesta, meno, priezvisko, dátum narodenia hneď po tom, ako sa ma opýta, čo pre mňa môže urobiť. Vysvetľujem jej situáciu (je v mojej rastúcej retiazke komunikácií nová) a víťazoslávne oznamujem, že v urgentnej požiadavke je chyba. Vraví mi, že nie je. Číta mi ju priamo zo systému a vskutku, na vlastné uši počujem, že prúd sme mali mať od včera. Pýtam sa jej, čo mám teraz robiť. Vraví mi, že mám zavolať do SSD a vysvetliť im situáciu. Situáciu vysvetľujem rovno jej. Už som im volal, oni vidia svoje, ona vidí tak isto svoje a ja ako neznámy ujko z dediny ich v distribučke určite nepresvedčím, že oni majú v niečom chybu. Nemohla by ona alebo niekto od nich nadviazať nejakú komunikáciu s nimi? Pani si ťažko povzdychne a vraví mi, že teda píše šéfke. Toto zase neuspokojuje mňa, takže áno, volám.

Tia ha há, he he hé (iná hudbyčka), tento krát viac čakateľov, no napokon predsa. Identifikujem sa, mám šťastie na tú istú pani, takže sa ma rovno pýta, čo mi povedali. Vravím jej, že oni vidia požiadavku, podľa ktorej by sme mali mať prúd už včera. Ona že tak moment, ona to teda ešte raz overí, či to náááhodou teraz rovno neopravili. Čakám na linke a po pár minútach zisťujem, že sú tam všetci v energetike naozaj doma, pretože mi vybíjajú poistky aj v čase, keď nemáme elektrinu. Pani mi oznamuje, že si to teda poriadne pozrela a že v skutočnosti je v ich systéme požiadavka na znovu odpojenie v piatok. Vysvetľuje mi, že z ich pohľadu je teda ale všetko v poriadku, lebo odpojený sme a keďže nás majú znovu odpojiť v piatok, tak k nám nepošlú ani technika. Pýtam sa aj jej, čo mám robiť, navrhuje telefonát do SSE, vysvetľujem jej, že tam vedia svoje a ona mi zase jasne a zrozumiteľne povie, že oni, teda ona ani nik iný zo SSD im volať nebude, mám si to vyriešiť u nich.

Hudbyčku nezmenili, nahrávajú, predávajú,som v poradí, mám byť trpezlivý... Pani Ivanu Vavrekovú si budem pamätať do konca života. Hneď ako sa predstaví, začnem jej diktovať všetky svoje údaje. Ona vidí všetky naše komunikácie a súcitne konštatuje, že už to asi viem všetko naspamäť. Vravím jej že áno, ona si ešte pri identifikácii pýta e-mail (ten zatiaľ nikto nechcel), z čoho mi vychádza, že to asi bude žena pravidiel a snáď aj niečo vyriešime. Vraví mi, že vidí rozsiahlu komunikáciu a navrhuje, že mi teraz zloží, všetko si pozrie a do 15 minút mi zavolá. Ach bože, cítite tam tú racionalitu? Skôr ako položíme, poviem jej, že podľa posledných informácií sa na Distribučnej tvária, že oni vidia žiadosť o odpojenie, aby mala všetky informácie. Volá mi cca o 20 minút, má to načítané, všetkému rozumie. Hovorila už aj so šéfkou, všetko vyriešia, no žiaľ, až zajtra, lebo na Distribúcii o 15:00 skončili. Zajtra pracuje od desiatej, mám byť teda trpezlivý a čakať na jej telefonát, určite mi bude volať a urobí všetko pre to, aby sme boli zajtra pripojení.

Potraviny u Bernátov sa v ich mrazničke cítia dobre, jesť vraj nepýtajú, zato jesť pýtajú Bernátovie deti, ale že do zajtra by ešte mohli vydržať (tie potraviny, deti určite dostanú jesť aj dnes).

Utorkový večer si pred spaním krátim nastavovaním raspberry, na ktorom mi beží home assistant, aby mi v prípade, že začneme mať elektrinu dalo vedieť, že ju máme. Pripájam ho k 20A power banke a konfigurujem sieť tak, aby sa správne pripojilo keď to bude možné. V pôvodnom byte malo statickú IP z iného rozsahu, ako je ten, ktorý mi generuje aktuálny router, takže robím úpravy a verím, že som nič neprehliadol. Nechávam ho pripojené káblom rovno do ethernetového portu routra a dúfam, že tá power banka ho nejaký jeden deň uživý.

Pozri čo pre teba mám, pozri na ten zázrak

Moje vstávanie na druhý deň (streda) je dosť kruté. Minulý piatok mi asi čosi prechladlo v chrbte a je to pomerne bolestivé. Behať sa s tým chvála bohu dá úplne bezbolestne, ale každú noc to kvalitne stuhne a prvé ranné úkony vykonávam popri presviedčaní samého seba, že v pyžame sa naozaj celý deň chodiť nedá, že umyť si tvár a zuby je naozaj nevyhnutné (umývadlo máme dosť nízko...), každopádne, v to ráno to je naozaj zlé. Lieky od bolesti neberiem, plánujem to snáď v ďalekej budúcnosti, ak to bude naozaj nevyhnutné ;)). Už včera večer som si skúšal simulovať pohyby, ktoré by som mal vykonávať pri pádlovaní, ak pôjdem na dunajskú stovku, vychádza mi ale, že ak s týmto chrbtom odpádlujem 100 km, tak sa budem pol roka liečiť. V priebehu dňa teda napíšem Milanovi, že to naozaj definitívne vzdávam a že si radšej v sobotu odbehnem 25 km, rámci prípravy na najbližší maratón.

Cestou v autobuse premýšľam nad doma číhajúcim rasberry (to je tá hračka, čo mi má dať vedieť, keď bude prúd) a napadá mi, že síce mám Compute Module osadený v IO boarde (potrebujem k nemu pripájať externú anténu), mám ale lacný variant IO dosky, ktorý nemá na palube RTC. Takže, ak sa aj rozbehne, tak bude posielať dáta s nezmyselným časom. Home assistant mi na Túto stránku posiela dáta z jedného meteorologického čidla (aktuálne sú dosť nerealistické, lebo na senzor svieti slnko) a ja mám v pláne napísať si script, ktorý ju bude monitorovať a pošle mi mail, ak sa stránka zmení. To ale robiť nemôžem, lebo netuším, kedy si NTP klient na rasberry vypýta správny čas, budem teda radšej monitorovať položky v databáze.

Hneď po príchode do práce teda píšem do konzoly minútkový jednoriadkový script nižšie.

while true; do test `sqlite3 db.sqlite "select count(*) from weather";` != 25074 &&echo "mame data" |mail ja@moja_adresa -s "mame data" &&exit ||sleep 60; done

Následne sa ďalej venujem implementácii HID drivera. Magický mail od môjho scriptu prichádza o 10:43. Pána beka, my máme fakt elektrinu. Kúzelníčka Ivana (skoro som ju v návale radosti počas telefonátu nazval namiesto kúzelníčky čarodejnicou ;)) volá krátko po dvanástej. Vidí, že sme zapojení, chce sa ale uistiť, že naozaj. Uisťujem ju, že áno a ďakujem. Vtedy aj teraz. Ďakujem a oceňujem jej ochotu riešiť problém.

Pri príchode domov ma víta zvuk pípania cúvajúceho auta v kuchyni. Ach, nie, to je chladnička, nariekajúca, že je v nej príliš teplo. Zvláštne, že ešte narieka. Musela si dať naozaj veľké ciele, pretože chladí už asi 5 hodín a stále narieka. Máme ju krátko, pamätám si ale, že keď manželka niečo pozerala na displeji, tak ju otvárala. Zatipujem si, že by mohol byť na hornej hrane a v skutku, chvíľu tam skusmo ťapkám (mal by byť dotykový), na čo sa ozve krátka hudbyčka (...! zase hudbyčka?) a pípanie stíchne.

Ani neviem, čo k tomu celému ešte napísať. V globále veľmi zlá skúsenosť. Je možné, že to bola súhra náhod, faktom však je, že aj pre takéto prípady by mali v každej firme, poskytujúcej služby existovať nejaké “záchranné” procesy. Napríklad si jasne definovať, čo znamená urgentná žiadosť a sledovať, či boli veci s ňou súvisiace realizované v rozumnom čase. Som veľmi rád, že sme nemali doma nič, ani nikoho, kto by bol na elektrine životne závislý, pretože žiaden lekársky prístroj so záložným zdrojom by asi od piatka do stredy nevydržal a všetko by bolo oveľa komplikovanejšie. Nechce sa mi hundrať, ani kritizovať, lebo v súčasnosti je toho vo verejnom priestore viac než dosť. V dohľadnej dobe ma asi čaká ďalší kontakt s Energetikou aj Distribučnou, pretože budeme pravdepodobne meniť tarifu. Nazbieram sily a skúsim. Verím, že to bude hladšie.

P.S. V čase, keď píšem tento text opäť pár hodín nemáme elektrinu. Tento krát ale podstatná časť dediny, ako dôsledok večerných búrok a vetra. Držím palce chlapom v teréne (nemajú to ľahké) a teším sa na nočné cúvanie auta v kuchyni. :-)

• Comment on Twitter
• Share on Twitter
• More Articles