Srnec z Bišárskych lúk

V oblasti Bišár sme sa boli s Rasťom pozrieť prvý krát ešte minulý rok. Vtedy nás inšpiroval Jonáš Gruska presnejšie rozhovor s ním. Ide o miesto, nachádzajúce sa relatívne ďaleko od civilizácie a teda miesto, kde počuť len minimum zvukov produkovaných civilizáciou (lietadlám sa žiaľ nevyhnete ani tam). Cieľom vtedy bolo nahrať nejaké zaujímavé zvuky.

Rasťo je fanatik do field recordingu, má solídnu nahrávaciu výbavu. V batohu na takéto výlety vláči okolo 15 kg techniky. Desiatky metrov káblu, statív na mikrofón, protiveternú výbavu, mix, recordér. Skrátka, ide o prehliadku veľmi zaujímavého hardwaru. Mojou srdcovou záležitosťou je protiveterný obal na klietku na mikrofón. Na diskusných fórach je táto vecička označovaná ako dead cat (zdochnutá mačka). Aby sa pri nahrávaní predišlo rôznym ruchom spôsobeným nechcenými dotykmi a otrasmi, umiestňujú sa mikrofóny do špeciálnej klietky. Tá obsahuje pár perfektne odpružených “vidličiek", do ktorých sa mikrofóny upevnia. Klietka má aj nejaké filtračné vlastnosti, umožňuje teda nahrávanie v slabom vetre. Ak je však vietor silnejší, používa sa už vyššie spomenutý dead cat. Na klietku sa navlečie “mačka". Ide o obal s veľmi hebkou, dlhou a na dotyk príjemnou umelou srsťou, ktorá zabezpečuje odfiltrovanie ruchov spôsobených spomenutým vetrom. Mačička má najlepšie filtračné vlastnosti, ak je srsť nadýchaná, a preto Rasťo nosí aj špeciálnu kefu na česanie. Kefa sa predáva ako príslušenstvo k zdochnutej mačke a takú by jej závidela nejedna dlhovlasá žena. Kefa je skladacia, na rukoväti má posuvnú páčku, ktorá slúži na vysunutie resp. zasunutie “česacích” kolíčkov. Je všeobecne známe, že deti radi spávajú s plyšákmi. Ak by nejaký majiteľ mikrofónu s klietkou a zdochnutou mačkou spával s mikrofónom, vôbec by ma to neprekvapilo, i keď mimochodom... dosť pĺzne.

V roku 2017 sme sa na Bišár vybrali až v auguste. Bolo vtedy dosť teplo a vtáctvo už takisto v skorých ranných hodinách nepredvádzalo taký koncert, na aký sme zvyknutí v jarných mesiacoch. Výlet to bol veľmi príjemný, už vtedy sme sa ale dohodli, že budúci rok sa vrátime počas jari. I rok sa s rokom zišiel, potom sa roztopili snehy a priblížil sa máj a s ním aj plánovaný výlet.

Pôvodný plán bol vyraziť už v piatok večer. Rasťovi sa však doma vyskytli nepredvídateľné okolnosti a preto cestoval neskôr. Z piatka na sobotu teda spíme u nás a na cestu vyrážame v sobotu ráno. Do Levoče idú spoje, na autobus do Oľšavice odkiaľ sme chceli začať kráčať by sme však museli čakať viac ako 2 hodiny a tak ideme necelých 20 kilometrov taxíkom. Nechávame sa vyložiť ešte pred dedinou, na rázcestí. Plán je cez deň sa trochu poprechádzať, ísť sa mrknúť do Blažova a na večer skončiť a prespať na niektorej z Bišárskych lúk.

Volíme ľahké tempo aj terén. Ja som celkom spokojný, podávať výkony sa mi ešte po 12 hodinovom behu ktorý som absolvoval pred týždňom príliš nechce a Rasťo sa takisto tvári ok. Podstatnú časť púte do Blažova ideme po asfaltových cestách. Celú dobu filozofujeme o všetkom a o ničom, prosto veľmi príjemná vychádzka, ako je to s Rasťom zvykom.

Do Blažova prichádzame niekedy v popoludňajších hodinách a zastavujeme sa tu na obed. Ide o starú vyľudnenú obec, ktorú v nedávnej minulosti používala armáda ako cvičisko. Z približne 70 domov tu v podstate nezostali ani ruiny. Je tu len roh a kus múru farskej stodoly a informačná tabuľa s fotografiami. Na tabuli sú letecké snímky z čias pred a potom aj po vyčíňaní armády. V porovnaní s vysídlením z dôvodu výstavby priehrady je toto bez pochyby oveľa smutnejší osud obce. Podrobnosti o postupnom zániku obce možno nájsť napríklad tu.

Nuž a potom nás už čaká len prechádzka do obce Tichý potok a následne konečne po príjemných lesných cestách a lúkach na miesto nocľahu. Vyberáme si jednu z lúk na ktorej sa nachádza senník. Je zrejme nepoužívaný, pretože je prázdny. Rasťo sa vybral poobzerať sa po ďalších okolitých lúkach, ja zostávam na tej “našej” a počúvam to krásne ticho vyplnené spevom vtáctva. Rasťo sa vracia asi po 45 minútach s tým, že našiel lepšiu lúku. Sťahujeme sa teda na ňu, je však za hrebeňom na Oľšavickej strane a občas tu počuť hluk dediny. Vraciame sa teda na prvú lúku, kde je naozaj úplné ticho. Po večery Rasťo rozkladá nahrávaciu výbavičku. Statív s mikrofónmi sa nachádza asi 15 metrov od miesta kde budeme spať, aby pri rannom nahrávaní nebolo počuť šuchot spacákov. Rovnako nechávame ďaleko od seba z bezpečnostných dôvodov aj všetko voňajúce jedlo, aby nemal prípadný návštevník ktorého prilákala nejaká z vôní dôvod snoriť v blízkosti našich spacákov.

A konečne je večer. Po celom týždni som dosť nevyspatý a tak neverím, že sa mi dnes podarí to, čo zvyčajne. Pri zaspávaní pod širákom v prírode obvykle večer dlho len tak ležím a počúvam život nočného lesa. Po okolí počuť zatiaľ len nesmelé našľapovanie zvierat rôznej veľkosti, tu i tam zašteboce vták, v diaľke zahúka sova. Neskôr sa nesmelé prešľapovanie mení na sebaisté a pribúda množstvo ďalších zvukov. Dnes ležím a do spánku sa prepadám veľmi rýchlo. V dôsledku únavy sa v noci zobudím len 2 krát a nikdy to nie je kvôli pohybu v našej blízkosti. Rasťo má budík pred východom slnka, aby mohol nahrávať ranný vtáčí spev.

Tretie zobudenie je však neskutočné. Budím sa na rev nejakého zvieraťa v bezprostrednej blízkosti. Myslím si, že to je jeleň, Rasťo neskôr zisťuje, že ide o srnca. Je asi 15 metrov od nás a ručí. Som fascinovaný. Nehýbem sa, iba počúvam. Toto je presne to, na čo sme čakali, ale nikdy by som neveril, že sa to stane. Rasťo sa takisto nenechal vyviesť z konceptu a tak obaja ticho ležíme aby sme srnca nevyplašili. Ešte chvíľku si poručí a potom sa dupajúc a hundrúc vytráca do lesa. S Rasťom sme na mnohých výletoch občas aj s príchuťou adrenalínu (tí, čo nás trochu poznaju vedia ;)) mali množstvo príležitostí naučiť sa reagovať na všakovaké prekvapenia s pokojom a rozvahou a teraz sa to náramne zišlo.

No a teraz konečne to najzaujímavejšie. Rasťo sa ráno zobudil ešte pred budíkom (okolo štvrtej) a vtáctvo už bolo “hore". Takže zapol nahrávanie a zaspal. A na pamäťovej karte bolo dosť miesta, takže na nahrávke je zaznamenaná kompletná návšteva srnca na našej lúke. Na lúku pribehol okolo štvrť na 6 zľava. Zdá sa, že ho to, čo uvidel dosť prekvapilo, lebo po pribehnutí zabrzdil, chvíľu prešľapoval na mieste a potom poodbehol späť do lesa. Následne sa opäť vrátil, chvíľu čakal a potom začal vydávať ten klasický srnčí brechot, na ktorý sme sa už zobudili. Po tom, ako namrzený “odbrechal” späť do lesa (sorry kamarát, no ale už máš tú lúku zase voľnú) som takmer okamžite zaspal, počul som ale ešte aj ten rozlúčkový brechot z diaľky.

Nech sa páči, tu je nahrávka. Odporúčam vypočuť si ju cez slúchadlá, ten priestorový spev vtákov, ale aj príchod návštevníka za to stojí.

Na tento výlet som sa trochu pokúšal nahovoriť aj manželku. Viem, že spanie vonku nie je práve jej šálka kávy, ruchy nočného lesa ju príliš ľakajú. Ak by ale zažila ranného srnca, asi by ju na mieste vystrelo. Ok, nevystrelo, lebo by už bola vystretá v spacáku. Takže by ju najprv pokrkvalo a až následne vystrelo a porazilo zároveň, čo by bolo v takom mladom veku škoda :).

Celý víkend sme poňali značne ležérne, takže spíme do 9:00. Potom sa balíme a pozvoľna zostupujeme do Oľšavice, odkiaľ nám ide o 13:00 autobus do Levoče. Cestou sa zastavujeme, aby si Rasťo mohol nahrať niekoľko lúk plných cvrčkov, nakoniec nesprávne prejdeme odbočku a tak zostupujeme do obce Brutovce. V Levoči sa po dlhej dobe opäť stretáme so Želkou. Zájdeme na obed, podebatíme a potom už nás čaká len cesta domov.

A máme za sebou parádny víkend. Rasťo, ďakujem, že som sa mohol pridať.

• Comment on Twitter
• Share on Twitter
• More Articles