BBBU (prípravné stretnutie)
  • Written by Peter
  • March 24th, 2024
  • About Behanie

BBBU (prípravné stretnutie)

To, čo sme podnikli počas volebnej noci po prvom kole prezidentských volieb 2024 (noc Zo soboty 23.Marca) zrejme nemožno nazvať tréningom, skôr azda len takým načerpaním prvých skúseností pred tým, ako sa vydáme na trať o necelý mesiac neskôr.

Na cesty vyrážam (bez manželky, tú kvári nejaká chrípka) už v piatok večer. Vlakom sa prepravím do obce neďaleko od Bratislavy, odkiaľ sa krátko po 21:30 prepravujem s manželom mojej sestry do ich útulného a pokojného príbytku. Stihnem ešte rodinné ukladanie detí, zvyšok večera a začiatok noci trávime v pokojnej a družnej debate.

V sobotu ráno ideme so sestrou do “rodičovského” domu, za účelom pomôcť s jarným upratovaním. Atmosféra je celý deň družná, pokojná a pracovná. Tí, čo trávili detstvo v poschodovom rodinnom dome vedia, že umyť všetky okná na tomto type stavby je zvyčajne celodenná záležitosť pre dvoch ľudí aj v časoch, keď sa už okná “nerozšróbovávajú". Po pri tom vymieňame pod vplyvom slnka zdegradované vodiace silony na žalúziách, čo mi trochu komplikuje fakt, že zub času okrem spomenutého silonu nahlodal aj kolíčky, ktoré držia silon v rámoch okien, a tak musím niektoré namiesto jednoduchého vyťahovania vyvŕtavať. Prípadným čitateľom so zrakovým deficitom môže poslúžiť informácia, že pri odvŕtavaní rozpadnutého plastu je v rukách na telesnej schránke bez dobre fungujúcej optiky namiesto elektrickej vŕtačky vhodnejším nástrojom tenký nebožiec (do batoha som si pred cestou na západ prezieravo nabalil rovno 2 veľkosti). Užitočná môže byť aj informácia, že kolíčky existujú vo viacerých farbách. Pri nakupovaní mi práve toto nenapadlo, a tak sa musí mama zmieriť s tým, že má v hnedých rámoch kolíčky ktoré síce voňajú novotou, no zároveň žiaria bielobou, čo asi nebude úplne to pravé orechové. ;)

Práce končíme krátko po 16:00, pred cestou na západ ešte stíhame krátku návštevu otca na cintoríne. Odchádzame o 16:30 a ideme v ústrety zmene počasia, ktorá bola na podvečer avizovaná. Fúka solídny vietor, rozpršalo sa a teplota klesá. Cestou sa dohováram s Michalom a Rasťom, že v Modre, kde Michal vymeral kopcovitú simuláciu Backyardového 6.76 km dlhého okruhu sa stretneme o 22:00 a plánovaných 5 okruhov si začneme bez ohľadu na počasie odklusávať najneskôr o jedenástej. Cestou k sestre priberáme do auta Rasťa, od sestry nás večer do Modry vezie jej manžel. Sme tam krátko po pol desiatej. Je takmer bezvetrie, po daždi a zatiaľ pomerne teplo. Michal prichádza krátko po 22:00 a na štart nášho okruhu sa vezieme autom, ktoré bude naším zázemím až do 3:30 nad ránom.

Do prvého kola vybiehame opatrne, o 22:30. Ide o príjemne zvlnenú trasu typu tam a späť, na ktorej je každé stúpanie kompenzované klesaním. Prvých 1.5 km je po asfalte, zvyšok do 3:35 km po ktorých sa otáčame je po jemne trailovom povrchu s kalužami s nie príliš studenou vodou. Rasťo je cyklicky začínajúci bežec a keďže chceme behať pomaly, prizvali sme ho ako tempára. Svoj sľub, že vydrží iba jedno kolo nesplnil (hliveniu v spacáku dal pred behaním prednosť až po treťom kole), my sme sa zase spreneverili zásade nechať ho bežať pred nami, aby určoval tempo a ušli sme mu už na konci prvého kola. Pocitovo je prvé kolo fajn, spoznávam trať, uvedomujem si, že všetky zbehy mimo asfaltu budem bežať s rešpektom, aby som si tu tak na poslednú chvíľu pred BBBU niečo nedochrámal. Som si vedomí, že pod kalužami nevidno diery a Michal toho s čelovkou v noci vidí oveľa menej ako cez deň. Kolo dokončujeme za 40 minút. Do auta dobiehame rozohriati, takže sa nám javí, že je tam teplo. Po krátkom čase však Michal mierne otvára okná, aby sa nerosili a teplota klesá. Rasťo dobieha cca po 45 minútach. Oblečený som v kraťasoch a tričku a úprimne priznávam, že sa neviem dočkať druhého kola.

O pol dvanástej je vonku citeľne chladnejšie ako pred hodinou (5C), ešte aj tá voda v kalužiach tuším vychladla ;)). Vietor zosilnel, je ľadoví a povzbudzuje nás k vyššiemu tempu. Rasťa teda nechávame za sebou už na začiatku a Michalovi sa nechce spomaľovať až do konca. Rasťa stretáme asi 1 km po tom, ako absolvujeme obrátku, čo spôsobil aj fakt, že trochu poblúdil. Druhé kolo dobiehame za 36 minút a zhodujeme sa, že takéto somariny by sme na BBBU robiť nemali. Michal konštatuje, že sa mu nechcelo spomaľovať, lebo piate si už v takomto tempe určite neužijeme. Rasťo prichádza cca 5 minút pred “zvonením” a je odhodlaný skúsiť ešte jedno.

O 0:30 už vybiehame výrazne pomalšie. V aute som cez seba prehodil spacák (Michal mal 2, ďakujem) a pocitovo sa mám lepšie, ako na začiatku druhého kola. Užitočným poučením je teda pre mňa fakt, že ak človek počas pauzy vychladne, tak sa to nejako rozbehať dá, človek ale v takom prípade míňa pri rozbehu výrazne viac energie, ako ak si počas regenerovania zachová rozumnú teplotu. Toto je zrejmé už aj po dvoch kolách a dá sa predpokladať, že napríklad po dvadsiatom kole to môže byť veľmi hodnotný poznatok. Dobiehame po 41 minútach. Spať sa mi nechce takmer vôbec. Michal počuteľne drieme, neruším ho teda a počúvam hukot vetra v stromoch v okolí. Rasťo dobieha 6 minút pred zvonením a podlieha predstave horizontálnej polohy v spacáku.

Rozbeh do štvrtého kola je opatrný. Michal už pôsobí trochu unavene, pri stúpaniach si začína pýtať chôdzu. Už teraz je zrejmé, že na bojisku rozhodne ľahko nebude. Ďalším poučením z tejto prípravy je pre mňa fakt, že regeneračné pauzy sú fajn, pokiaľ ide o zmierňovanie únavy nôh, tak ich ale rozhodne netreba preceňovať. Nájsť equilibrium pokiaľ ide o rýchlosť verzus získaný čas na regeneráciu isto nebude ľahké a celkom určite sa to bude vyvíjať s pribúdajúcou únavou. V štvrtom kole mierne cítim ľavý zadný stehenný sval a dôkladne si vštepujem fakt, že pauza od behania aspoň 4 dni pred BBBU určite nebude zlý nápad. Pri aute sme po 44 minútach a javí sa mi, že v tempe, ktoré sme bežali v tomto kole by sme mohli vydržať najdlhšie. Michal sa pokúša niečo jesť, je už však za “hranicou", takže mu nechutí. Opäť drieme a ja s pôžitkom načúvam piesňam v korunách stromov nočného lesa. Mám radosť že poznám ľudí, ktorí sa dajú nahovoriť na takéto somariny.

Do piateho kola štartujeme s rozvahou, Michal konštatuje, že do kopcov už asi budeme iba kráčať. Vonku je sviežo, môj stehenný sval protestuje pri chôdzi výrazne viac ako pri kluse. Noc je už jasná, mesiac vraj pekne svieti, sme 2 dni pred splnom. Celú noc som v našej blízkosti nezaregistroval pohyb zvierat, prvé ranné trilky vtáctva budem počuť až po štvrtej, na železničnej stanici v Pezinku. V tomto kole už naozaj v kopcoch viac kráčame ako klušeme, dobrou správou je však fakt, že aj napriek tomu nám na kolo stačí 46 minút. Michalovi zrejme dochádza energia aj pre to, že sa v priebehu dňa povaľoval v saune, kde sa zbavil veľkého množstva minerálov. Počas BBBU bude určite rozumné jesť pri každej príležitosti, aby sme sa vyhli situácii, keď žalúdok dostaneme do stavu, že už odmieta tráviť (s týmto mám na dlhých behoch bohaté skúsenosti ;)).

Rasťa budíme krátko po štvrť na štyri (vravel, že takmer nespal aj napriek tomu, že noc z piatka na sobotu trávil na extrémnej krížovej ceste v Nitre) a vyrážame do civilizácie. V piatom kole som sa uisťoval, že Michalovi v aute funguje kúrenie, teraz si ho naozaj vychutnávam. V Pezinku nás Michal vykladá krátko po štvrtej. Stanica je zavretá, do odchodu vlaku však máme len necelých 30 minút, približne 15 minút pred jeho odchodom však stanicu napokon otvoria. Je tam príjemne, teplo, driemavo.

V Bratislave si kupujem lístok do Ružomberka a lúčim sa s Rasťom. Vo vlaku, ktorý odchádza o 5:30 nie je radený reštauračný vozeň, vlakový personál nám však rozhlasom oznámi, že v kupé za siedmimi horami a dolinami, na úplnom konci vlaku sa v kupé skrýva mobil bar. Tomu že sa skrýva sa príliš nečudujem. Najprv si pol hodinku zdriemnem, potom sa vychádzkovým krokom pretĺkam do zadnej časti vlaku aby som zistil, že tovar bude až v Košiciach a aktuálne si okrem kávy môžem dať len ten povestný balený croissant s trvanlivosťou dlhšou, ako je moje predpokladané dožitie. Nepohrdnem a vychutnávam, lebo hlad je najlepší kuchár.

Zvyšok cesty počúvam zanedbané podcasty, za Kraľovanmi vyrážam na púť cez sedmoro hôr a dolín, do strednej časti vlaku tak, aby som po vystúpení nemusel zbytočne naťahovať čas hľadaním stanice. Posledné minútky čakám na chodbičke vozňa, ktorý som si podvedome vybral. Po chvíli sa predo mnou rozďavia dvere na kupé a cestujúci, ktorý v tomto kupé dlel deklamuje: “od teraz máš nové oči! Dávam ti ich, aby si sa mohol pozerať na tento nádherný svet!". No pána beka. Mohol sa aspoň opýtať, či chcem, ale vyzerá to tak, že sa chvála bohu niečo nepodarilo a tak len ďakujem a poberám sa ku dverám.

Liečiteľa stretám opäť pred stanicou a nie je to len tak hoci kto. “Ja som Nazaretský a prinavrátil som ti zrak. Nemusíš viac šúchať s tou palicou, zahoď ju!” vravím mu, že ok, porozmýšľam a on nado mnou láme palicu (nie, nie, tú moju nie) a pokúša sa kúpiť cigaretu od iného okoloidúceho. Zjavne sa poznajú, pretože cigaretu dostáva grátis a darca sa ho pýta, čo tu robí. Nazaretský oznamuje, že v Martine je dnes zatvorená charita a tak pricestoval na obed sem, do Ružomberka. Svoju krátku reč decentne (rozumej nie príliš nahusto) pretkáva slovníkom, aký by tá limitovaná edícia Nazaretského, ktorú poznáme z písma z porozumením vypočula, takmer určite by ho však nepoužila ani vo veľmi neformálnych zhovôrkach s pastiermi. Nazaretského po krátkom čase volá niekto z druhej strany parkoviska (Ježiš Kristus, poď si dať) a nazaretský vyjadrujúc spokojnosť s novou situáciou (volajú ma kamaráti, aby som si šiel s nimi vypiť... Idem...) odchádza.

Domov prichádzam krátko po deviatej. Vybalím mokré veci, dám si sprchu a spokojný sa naťahujem na posteľ v pracovni. Nejakú hodinku si zdriemnem a potom sa možno pokúsim nájsť používateľskú dokumentáciu k tej novej optike od Nazaretského. ;))

Michal, ďakujem a dúfam, že sa na BBBU tešíš aspoň tak, ako ja.

Moj starecky dennik - Vytajte
Hey There!
What is This?