Je to už viac ako jeden a pol roka, čo som sa presťahoval. Spolu s manželkou sme sa rozhodli hneď po svadbe opustiť hlavné mesto a pobrať sa niekam kde je chladnejšie, pokojnejšie a pravdu povediac aj lacnejšie pokiaľ ide o bytovú otázku. Rozhodnutie to bolo neľahké, pretože v bratislave som mal prinajmenšom ja pomerne veľa známich, čo sa mi - až kým som si neuvedomil, že ide väčšinou o známich, nie kamarátov, - zdalo byť dosť dôležité. Jedného dňa mi však bolo jasné, že s kamarátmi dokážem zostať v kontakte aj na diaľku. Aj tento text píšem vo vlaku na ceste z Bratislavi, kde som si bol podebatovať s “bývalou šéfkou” a prebehnúť sa s jednou viac menej korešpondenčnou dobrou známou (jasné, dobrá známa je už viac ako známa :)) a kamarátom s ktorím sme ešte v čase keď som v Blave býval zažili kopec zábavy. Občas chodím do blavi prespať na železnú studničku, kamzík alebo iné aspoň trochu v prírode vystrčené miesto. To zase s kamarátom, s ktorím zdieľame kopec pekných spomienok z horských prechádzok a vždy máme o čom debatovať do neskorých nočných hodín.