- Written by Peter
- April 14th, 2026
- About Behanie
Čsob maratón 2026 (po príprave na 3:30)
Nevyšlo to. Ani len tesne, ani len na osobák tá príprava nestačila. Že pre čo? Skôr ako sa začnem vyhovárať, tuhľa opis tej na zážitky pomerne bohatej udalosti.
Posledný týždeň pred maratónom som sa bol prebehnúť len v pondelok a utorok. V utorok to vyzeralo dosť hrozivo. Pri rozbehnutí som cítil dosť slušnú bolesť v hornej časti oboch zadných stehenných svalov a vzhľadom na to, že to bolo aj viditeľné (Andrej sa pri rozbehnutí pýtal, či som v poriadku) ukončil som ten beh po 6 kilometroch. Ešte aj hodinky mi v hodnotení symetrie, ktorú mám štandardne označenú vlajočkou výborná, preskočili vlajočku dobrá a použili rovno “zlepši sa", takže to asi naozaj nebolo boh vie čo. Dosť ma to vyľakalo a chvíľu mi trvalo, kým mi docvaklo, že to asi bude tým že som v nedeľu strávil cca hodinku v polovičnom drepe, píliac orezané konáre v záhrade na menšie kusy. V stredu som už teda behať nešiel a do nedele som sa venoval strečingu o čosi viac, ako som zvyknutý.
Do Bratislavy cestujem z rôznych dôvodov až neskoro popoludní. Na stanici sa stretávam s Rasťom, u ktorého budem aj spať. Po chutnej večeri si len dohadujeme plán na ráno a spať ideme pomerne skoro. Skôr ako zaspím ešte zisťujem, že moje bežecké hodinky som síce nabil, ale následne odložil doma na krbovú rímsu a potom nezbalil. Nuž čo, spravil som už v živote aj horšie veci. Pokiaľ ide o ne, tak zapínam režim “čo nemám, to nepotrebujem” a spokojne zaspávam.
Vstávame pred siedmou, pohodlne stíhame raňajky, potom sa to ale tomu vidiacejšiemu z nás trochu vymyká z rúk a plánovaný odchod o 7:40 cca o 5 až 10 minút posúvame. Na električkovú zastávku prichádzame, aby sme zistili, že čakať na spoj budeme práve toľko, aby sa neoplatilo ísť pešo. Tomáš už je v Bratislave, parkuje niekde neďaleko od štartu. Batoh mám teda so sebou, plánujem si ho nechať u neho v aute, aby som po dobehnutí mohol cestovať. Rasťo ide na svoj prvý maratón a predpokladáme, že budeme bežať výrazne kratšie ako on.
Po vystúpení z električky nám dochádza, že k Tomášovmu parkovaciemu miestu je to pomerne ďaleko a ak chceme pohodlne stíhať všetko čo treba, tak sa nestihneme otočiť. Volám mu teda, aby prišiel na štart, len sa nejako nie úplne dohodneme, kde sa stretneme, čo je trochu komplikácia, vzhľadom na to, že na štarte bude cca 10000 ľudí. Predstava, že si nechám batoh s notebookom v šatni sa mi nie úplne páči (pôvodne mal byť u Tomáša v aute), skúšame to teda v Decathlone a tam sú ochotní. Batoh si tam môžem nechať a vyzdvihnúť si ho po dobehnutí.
Niekoľko minút žijeme v nádeji, že nás Tomáš nájde, Rasťo je vďaka vlasom dobre rozpoznateľný, napokon to ale vzdávame a na podnet Rasťovej sestry (prišla ho povzbudiť na štart) ho dávame vyhlásiť.
Všetko sa napokon dobre obráti, ale nie hneď. :-) Hneď po tom, ako sa zvítame, zisťujeme, že Tomášovo štartové číslo zostalo nejakým nedopatrením na pultíku v Decathlone, Rasťo teda beží poň a po jeho návrate nám už zostáva 15 minút do štartu. Predštartovú kávu teda nestíhame, je najvyšší čas začať sa prebíjať do štartového koridoru. Sme tam ešte pred hymnou, možno ale povedať, že našu štandardnú predštartovú rutinu sme tento krát slušne preorali. :-)
Štart je euforický ako vždy, i keď priznávam, že pokiaľ ide o hudobnú zložku, tak sa mi viac páčia Košice. Sme pomerne vpredu, takže cez štartovú bránu prebiehame už po 46 sekundách. Hneď od začiatku sa mi beží ľahko, na rozdiel od tréningov bežíme pohodovú rovinku a tempo okolo 4:55/km sa mi zdá byť úplne v poriadku. Tomáš má hodinky a sme dohodnutí, že sa budeme snažiť držať tempo niekde medzi 4:50 a 4:55 na km. Po veľmi dlhej dobe bežíme v tej hladine bežcov, kde sa takmer nikto nerozpráva, čo neplatí v hladinách na čas okolo 4 hodín alebo pomalšie.
Do pol maratónu sa nedeje nič pozoruhodné. Ak od času odrátam zdržanie medzi výstrelom a prebehom cez štartovú čiaru, tak máme za prvým kolom (21.1 km) čas 1:45:10, čo je ešte v pohode. Lámať sa to začne cca po dvoch hodinách, čoho som sa vlastne aj obával, viď odkazy na prípravu nižšie.
Na dvadsiatom siedmom kilometri sme už viditeľne pomalší, stále to však nie je tragické, no a čas na 32.1 km je už definitívne v náš neprospech. Trochu zmätkov nám do všetkého vnášajú aj vzdialenostné vlajočky, lebo akosi nesedia so vzdialenosťami, ktoré očakávame podľa hodiniek, nejaký bežec na trati nám vysvetľuje, že to sú z minulého roku, ktoré s tohoročnou traťou nesedia.
Niekde po 30 kilometri sa zdravíme s Radom (robili sme diplomku na matfyze v rovnakom roku), to už som ale dosť odpálený a na viac ako pozdrav sa nezmôžem. Nohy mi v tejto fáze ukrutne zleniveli, nedokážem s tým nič urobiť a spomaľujeme. Tomáš je z toho prinajmenšom nesvoj. Ťahá ma, ja ho presviedčam, že ťahaním to naozaj nevyriešime, on však vie svoje, tak ma aspoň presviedča, že ma vôbec neťahá. :-)
Posledných 6 km je už v mojom podaní úplne žalostných a do cieľa dobiehame v čase 3:47:54 (čistý čas). Nemôžem povedať, že by som bol nespokojný. Čas je o máličko lepší, ako v Žiline a aj teraz platí, že naposledy som bežal rýchlejšie v roku 2018, takže v globále som spokojný. Do prípravy som investoval pomerne veľa času a čakal som, že to pôjde o čosi ľahšie, mám ale pocit, že Tomáša to, že sa nepodarilo asi oberá o pokoj trochu viac.
Čo sa teda stalo? Som si istý, že som doplatil na nedostatok tréningu tempovej vytrvalosti. Mal som to celkom dobre rozbehnuté, až do týždňa, keď sa mi pokazil bežecký pás a práve tento typ tréningov som nedokázal robiť inak ako na páse. Je to zrejmé aj z logov o príprave, ktoré sú prelinkované na konci tohoto textu. Je pravdepodobné, že ak by som dokázal v tom čase pokračovať v tempách a intervaloch, dopadlo by to dnes podstatne inak. Dobrá správa je to z toho hľadiska, že viem, čo som pobabral a nabudúce môžem byť pripravený lepšie. Za “výhru” môžem z istého hľadiska považovať aj ten “skon” pásu, pretože teraz mám lepší, ktorý môžem ovládať z mobilu vo vlastnej aplikácii a tréningy sú väčšia zábava.
Po dobehnutí krívame do Decathlonu, kde si vyzdvihujem svoj batoh a odchádzame na stanicu. Tam sa lúčim s Tomášom (je autom), kupujem si lístok a s prehľadom stíham vlak o 14:15.
Na miesto (mám miestenku) ma usádza sprievodkyňa a “vyhadzuje” odtiaľ slečnu, ktorá na mieste sedí. Som trochu prekvapený, pretože pani pri okienku mi predávala miesto pri uličke a toto je pri okne, uisťujem sa, či mám naozaj sedieť tam a sprievodkyňa potvrdzuje, že áno, moje miesto je podľa čísla pri okne. Slečna sa tvári, že jej je to jedno, ona vystupuje v Trnave, tak si meníme miesto. Slečna v Trnave naozaj vystupuje, pristupuje však pánko so štandardným verbálnym prejavom nepočujúceho. Chvíľu mu nerozumiem (predsa len, časy keď som stretal nepočujúcich častejšie a nejako som s nimi komunikoval sú už dosť história), napokon však v tom prúde výrazných slabík postrehnem slovo miestenka. Zrozumiteľne artikulujúc mu vravím, že tu mám miestenku aj ja a ukazujem mu lístok. V následnej paľbe (naozaj vysoká kadencia) postrehnem slová okno a ulička, tak mi dochádza, že sprievodkyňa asi predsa len nemala pravdu a meníme si miesta. V duchu sa bavím. Ak ten boh naozaj existuje, tak má čas od času pri rozdávaní kariet naozaj zmysel pre humor. Usadiť vedľa seba slepca a nepočujúceho... :-)
Rasťo napokon dobehol v čase 5:02:03. Na začiatok fajn, tešíme sa, že je v klube a želáme mu veľa chuti do ďalšieho tréningu.
No a nakoniec ešte trochu technických dát. Priebeh nášho behu podľa sportsoft.cz (v časoch je aj delay medzi časom výstrelu a prebehom cez štartovú čiaru):
- |km|čas|
- |5|25:22|
- |10|50:04|
- |15|01:15:09|
- |21.1|01:45:56|
- |22.1|01:51:22|
- |27.1|02:17:20|
- |32.1|02:46:26|
- |36|03:03:09| *|42.2|03:48:43|
No a tu sú linky na záznamy o príprave:
p.s. Andrej (vozí sa pri mne na bicykli aj v tom najhnusnejšom počasí), Rasťo (už sme spolu takisto čosi odtrénovali), Tomáš (ďalší pekný spoločný maratón), ďakujem!
